Hľadanie: Emancipácia židov – antisemitizmus – prenasledovanie v Nemecku, Rakúsku, v Čechách a na Slovensku
zobraziť:
Katastrofa slovenských židov (2. vydanie)
V knihe Arona Grünhuta, bratislavského rodáka a záchrancu Židov, sú uchované spomienky na tragické udalosti z obdobia druhej svetovej vojny, keď bratislavská židovská komunita bojovala o holú existenciu. Grünhut ako člen ilegálnej siete zohrával jednu z kľúčových úloh pri záchrane Židov. V zápiskoch prináša málo známe fakty o záchranných akciách, na ktorých sa podieľal, o pôsobení vedúcich predstaviteľov židovského odboja, o perzekúcii a terore, ktorý sám pocítil, keď ho zatkli a väznili. Predstavuje funkcionárov ortodoxnej židovskej obce a približuje dejiny bratislavských náboženských spolkov.
Aron Grünhut sa narodil v Bratislave v roku 1895. V medzivojnovom období bol aktívnym členom a funkcionárom ortodoxnej židovskej obce v Bratislave. Istý čas viedol židovské pohrebné bratstvo Chevra Kadiša. Ako obchodník často cestoval po Európe a sledoval radikalizáciu pomerov. Vycítil, že Hitler chystá likvidáciu Židov, a rozhodol sa konať. Ešte pred vypuknutím druhej svetovej vojny sa významným spôsobom podieľal na záchrane Židov, bol činný aj v židovskom odboji. V Bratislave dal vybudovať tajné úkryty pre židovské rodiny na úteku a zásoboval ich jedlom. V roku 1943 sa sám ocitol v ohrození. Pred zatknutím ušiel do Budapešti, kde žil pod falošnou identitou a naďalej pomáhal židovským utečencom zo Slovenska. Po komunistickom prevrate sa s rodinou vysťahoval do Izraela, tu zastával funkcie predsedu Spolku bývalých Bratislavčanov v Izraeli, predsedu Výboru na výstavbu synagógy a ješivy, prézesa synagógy v Jeruzaleme. Bol predsedom Asociácie Chatama Sofera (Chug Chatam Sofer) v Tel Avive a rozhodol sa aspoň symbolicky preniesť časť židovskej Bratislavy do Jeruzalema. Spolufinancoval projekt výstavby novej ješivy a synagógy, ktorá dostala názov Pressburg. Nová ješiva pokračuje v tradícii najstaršej bratislavskej židovskej školy preslávenej rabínom Chatamom Soferom. V synagóge dal zhotoviť kópiu svätostánku bývalej Veľkej synagógy na Zámockej ulici v Bratislave. Pressburg Ješiva a synagóga sú jediné stavby svojho druhu v Izraeli a predstavujú unikátne dedičstvo bratislavského židovstva. Zomrel v Tel Avive v roku 1974, pochovaný je na cintoríne v izraelskom meste Zichron Meir.
Emancipácia občana
Zbierka 33 esejí Petra Pogádyho pod názvom Emancipácia občana prináša originálny a kritický pohľad na kultúrne, spoločenské a politické dianie na Slovensku v poslednom desaťročí. Hovorí o nevyhnutnosti zmeny postoja človeka-občana k veciam a udalostiam, s ktorými sa denne stretáva, o potrebe znovunadobudnutia národnej hrdosti a vlastnej dôstojnosti. „Pre moc je najnebezpečnejší emancipačný pocit, rozpoznanie vlastnej ceny, že ja som ten, čo má právo rozhodnúť. Občan začína chápať, že opäť nadišiel čas uchopiť budúcnosť do svojich rúk.“ Autorove slová z úvodu zbierky vyjadrujú ústredný a zároveň zjednocujúci motív týchto esejí v dobe nanajvýš aktuálnej...
Osudy Židov Starej Turej
O tragédii židovského národa počas 2. svetovej vojny sa toho popísalo už mnoho. Všeobecne vieme toho o holokauste na Slovensku mnoho, ale zvyčajne nevieme skoro nič o tom, ako to bolo v našom alebo susednom meste. Uvedomujete si, že sa to týkalo aj vašich najbližších susedov? Ľudí, ktorí bývali celé desaťročia vedľa Vás, s ktorými sa vaši rodičia poznali od detstva, ľudí, ktorí bývali v domoch, v ktorých dnes bývate vy? Ako to všetko bolo? Koľko židovských spoluobčanov postihol holokaust vo vašom meste, vo vašej obci? Aké boli osudy židov v Starej Turej? Autorka priam s detektívnou dôkladnosťou pátrala v archívov a podrobne nás oboznamuje so životom a osudmi židov v jej rodnom meste.
Katastrofa slovenských židov
V knihe Arona Grünhuta, bratislavského rodáka a záchrancu Židov, sú uchované spomienky na tragické udalosti z obdobia druhej svetovej vojny, keď bratislavská židovská komunita bojovala o holú existenciu. Grünhut ako člen ilegálnej siete zohrával jednu z kľúčových úloh pri záchrane Židov. V zápiskoch prináša málo známe fakty o záchranných akciách, na ktorých sa podieľal, o pôsobení vedúcich predstaviteľov židovského odboja, o perzekúcii a terore, ktorý sám pocítil, keď ho zatkli a väznili. Predstavuje funkcionárov ortodoxnej židovskej obce a približuje dejiny bratislavských náboženských spolkov.
Vypredané
12,26 €
12,90 €
Lacná kniha Osudy Židov Starej Turej (-90%)
O tragédii židovského národa počas 2. svetovej vojny sa toho popísalo už mnoho. Všeobecne vieme toho o holokauste na Slovensku mnoho, ale zvyčajne nevieme skoro nič o tom, ako to bolo v našom alebo susednom meste. Uvedomujete si, že sa to týkalo aj vašich najbližších susedov? Ľudí, ktorí bývali celé desaťročia vedľa Vás, s ktorými sa vaši rodičia poznali od detstva, ľudí, ktorí bývali v domoch, v ktorých dnes bývate vy? Ako to všetko bolo? Koľko židovských spoluobčanov postihol holokaust vo vašom meste, vo vašej obci? Aké boli osudy židov v Starej Turej? Autorka priam s detektívnou dôkladnosťou pátrala v archívov a podrobne nás oboznamuje so životom a osudmi židov v jej rodnom meste.
Vypredané
1,20 €
12,00 €
dostupné aj ako:
Davová Psychóza - Emancipácia LP
Tracklist:
Strana A
1. Učiteľ alebo ničiteľ
2. Zlodeji Bitcoinu
3. Staré lode
4. Labyrint
5. Strata identity
Strana B
1. Stôl pre jedného
2. Cesta späť
3. "Stredoveká"
4. Strach
5. Nemám žiadne slzy
Ženská emancipácia
Autor predstavuje podoby a vedúce osobnosti ženského národného hnutia na Slovensku.
Mgr. Karol Hollý, M.A., PhD. (1980), od roku 2004 pracuje na Oddelení dejín vied a techniky Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Venuje sa predovšetkým dejinám historického a politického myslenia v rámci slovenskej národoveckej society, dejinám vedeckých inštitúcií a dejinám slovenského ženského hnutia na prelome 19. a 20. storočia. Je autorom viacerých vedeckých štúdií publikovaných doma aj v zahraničí.
Vypredané
7,60 €
8,00 €
Slovenské pohľady na Židov alebo Židia v Slovenských pohľadoch
Publikácia mapuje tématicky i názorovo pestré zmienky o Židoch v literárnych textoch uverejnených v 36 ročníkoch periodika Slovenské pohľady (1881-1916). Ich autormi sú rôzni slovenskí spisovatelia, publicisti a učenci prispievajúci do časopisu. Čitateľovi sa ponúka možnosť cez literárnu tvorbu nakuknúť do slovensko-židovského spolužitia a do myslenia ľudí na konci 19. a začiatku 20. storočia.
Vypredané
16,72 €
17,60 €
Gizi Fleischmannová, 2. vydanie
Gizi Fleischmannová (1892 – 1944) sa narodila v Bratislave v tradičnej židovskej rodine. Bola vedúcou predstaviteľkou ženskej sionistickej organizácie na Slovensku. V čase holokaustu viedla Pracovnú skupinu, ilegálnu odnož Ústredne Židov. Ako žena a sionistka riadila mužov zo všetkých prúdov židovského spektra. Organizovali pomoc na zastavenie deportácií a zmiernenie utrpenia. Uplácaním úradníkov zachránila tisíce Židov, sama však neunikla pozornosti štátnej bezpečnosti. Zahynula v jednom z posledných transportov do Osvienčimu.
Alexander Mach
Pre jedných charizmatický rečník a apoštol prvého slovenského štátu v dejinách, pre druhých fašista, Hitlerova pravá ruka na Slovensku a architekt holokaustu slovenských Židov. Dá sa vôbec na Alexandra Macha, bývalého ministra vnútra, podpredsedu vlády, hlavného veliteľa Hlinkovej gardy a šéfa Úradu propagandy ľudáckeho režimu, pozrieť z viacerých uhlov pohľadu, alebo je pre súčasnú slovenskú spoločnosť výlučne pozitívnou alebo výlučne negatívnou metaforou ako donekonečna diskutovaný Jozef Tiso?
Životopis od historika Antona Hruboňa, vychádzajúci z dlhoročného výskumu v slovenských, českých a nemeckých archívoch, sa pokúša predstaviť hlavného protagonistu knihy v celej šírke jeho dynamicky sa vyvíjajúcej osobnosti. Machov príbeh v piatich kapitolách zachytáva spletité osudy človeka a politika, ktoré akoby v kocke zhŕňali príbeh celej slovenskej spoločnosti v 20. storočí: zhmotňuje úsilie o vlastnú spoločenskú a národnú emancipáciu, pozitívnu i ničivú tvár nacionalizmu, zapálený entuziazmus za ideál, ale aj hrubé previnenie sa voči základným princípom kresťanskej a ľudskej morálky.
dostupné aj ako:
Majster útekov
Skutočný príbeh Slováka, ktorý ušiel z Osvienčimu, aby varoval svet
V apríli 1944 sa Slovákovi Rudolfovi Vrbovi ako jednému z prvých Židov podarilo utiecť z Osvienčimu. Vtedy sa ešte volal Walter Rosenberg. Dostať sa z nacistického pekla skúsili stovky väzňov, no uspelo len zopár z nich. Vrba sa na tento takmer nemožný kúsok odhodlal preto, aby odhalil svetu pravdu o tábore smrti a varoval posledných Židov v Európe, aký osud ich čaká na konci železničnej trate. Napriek všetkým rizikám spolu s kamarátom Fredom Wetzlerom zdolali vrchy, prebrodili rieky, o vlások unikli nemeckým guľkám až napokon prepašovali prvý kompletný opis Osvienčimu, aký kedy svet videl – podrobnú správu, ktorá sa napokon dostala k Franklinovi Rooseveltovi, k Winstonovi Churchillovi a k pápežovi.
Iba málokto však dbal na varovanie, pri ktorom rodák z Topoľčian – vtedy len devätnásťročný chlapec – riskoval všetko, aby ho dal na známosť. Niektorí mu neverili. Iní pokladali za lepšie mlčať. Vrba pomohol zachrániť dvestotisíc životov – ale stále bol presvedčený, že to mohlo byť oveľa viac.
Toto je príbeh talentovaného „majstra útekov“, ktorý už v mladom veku chápal, že rozdiel medzi pravdou a klamstvom občas znamená aj rozdiel medzi životom a smrťou.
Z anglického originálu The Escape Artist (John Murray, UK 2022) preložil Otakar Kořínek.
dostupné aj ako:
Kód 1 - Tajomstvo zázraku
Nachádza sa hrob Ježiša Krista skutočne v Izraeli? Mohol Ježiš pôsobiť v Indii a v Kašmíre? Autor vo svojom novom románe opäť rúca zažité dogmy a piliere, na ktorých stojí katolícka cirkev. Prostredníctvom príbehu hlavných hrdinov Mariky a Michala odkrýva silu viery a zároveň prináša množstvo faktov a fotografií dokazujúcich pôsobenie Židov, kresťanov a pravdepodobne aj Ježiša Krista v krajinách, ktoré dnes vnímame výlučne cez prizmu orientálnych náboženstiev. Čo ak bolo všetko inak?
dostupné aj ako:
Holokaust
Vyvražďovanie európskych Židov je najhroznejšou udalosťou minulého storočia. Viac ako 6 miliónov ľudí sa stalo obeťami nacionálno-socialistického rasistického bludu a "konečného riešenia židovskej otázky".
Wolfgang Benz opisuje v tejto knihe príčiny a priebeh holokaustu, uvádza fakty, čísla a dôkazy. Jeho kniha je vynikajúcim úvodom pre všetkých, ktorí sa chcú vážne vysporiadavať s históriou holokaustu.
Wolfgang Benz je profesorom pre výskum antisemitizmu na Technickej univerzite v Berlíne. Vydal viaceré publikácie o dejinách Židov v Tretej ríši a o. i. aj štandardné diel "Židia v Nemecku 1933 -1945" a "Dimenzia genocídy".
Muž z vysokého zámku
Ako by vyzeral svet, keby druhú svetovú vojnu vyhrali nacisti? Píše sa rok 1962. Spojené štáty prehrali 2. svetovú vojnu a sú pod nadvládou nacistického Nemecka na východe a Japonska na západe krajiny. Otroctvo je opäť legálne. Zopár Židov, ktorým sa podarilo prežiť, sa skrýva pod falošnými menami. Medzi ľuďmi sa ale začne šíriť nelegálna kniha, ktorá opisuje vojnu a jej výsledok úplne inak. Podľa nej Nemci a Japonci prehrali. Odboj proti teroru silnie – je možné, že by mohol mať šancu na úspech?
Obesíme ťa
Pohľad rešpektovaného komentátora
Kedy bude cirkev hodná svojho pápeža? Prečo je emancipácia hlúposti nebezpečná? Rozumieme tomu že sa nehnedne len zo slnka? Nová kniha Michala Havrana nie je len akýsi pokus o naivný dialóg, ale diagnostika nových tvárí fašizmu a toho, čo sa so Slovenskom deje. Pod hlavičkou SME autor z týždňa na týždeň píše o rôznych aktuálnych, ale aj nadčasových témach. Vybrali sme Havranove autorské strany, ktoré svoj odkaz nestrácajú, ale časom získavajú nový rozmer. V tejto knihe vám ich prinášame.
Na sklade 1Ks
4,74 €
4,99 €
dostupné aj ako:
Moje skutočné meno je Hanna
Hanna Slivková má štrnásť rokov, keď Hitlerova armáda prekročí hranice Ukrajiny. Snahou nacistov je vyčistiť mesto, kde žije, od všetkých židov. Hanna so svojou rodinou a niekoľkými ďalšími rodinami musí opustiť rodný dom a skrývať sa v lese. No čoskoro už ani les nie je bezpečný. Ľudia, ktorí sa previnili len tým, že sa narodili ako židia, sú nútení utiecť a uchýliť sa do temných podzemných jaskýň, ktoré sú jediným bezpečným miestom pred ľudskými zvermi poľujúcimi hore.
Útek z Auschwitzu
Väčšina Európy je v rukách nacistov a Hitler začína uskutočňovať svoje "posledné riešenie", keď systematicky a neľútostne vyvražďuje najmä židov, ale aj odbojárov a vojnových zajatcov v koncentračných táboroch.
Už počas jednej z prvých násilných nocí voči nemeckým židom sa Jacob stane svedkom vraždy svojich rodičov. Podarí sa mu však utiecť a na istý čas sa pridá k strýkovi Avimu, ktorý je známou postavou židovského odboja v Belgicku. Po jednom nevydarenom útoku na transport židov sa Jacob sám ocitne vo vlaku smerujúcom do tábora smrti Osvienčim známom ako Auschwitz-Birkenau. Začína sa tým preňho boj o holý život na mieste, o ktorom sa hovorí, že jediná cesta z neho vedie "cez komín".
V tábore Jacob zažíva neľudské nacistické zverstvá, ale spoznáva aj skutočných priateľov a stretáva svoju životnú lásku. Pokusy o útek z tábora sú vždy kruto trestané, ale aj tak je odhodlaný za každú cenu utiecť z Auschwitzu...
V tomto napínavom príbehu sa dozviete, čo sa stane, keď sa obdivuhodná odvaha vzoprie zlu, akú moc má v skutočnosti ľudskosť a že láska a priateľstvo dokážu prekonať aj tie najťažšie prekážky.
Román je inšpirovaný skutočnými príbehmi. Jedným z nich je úspešný útek Slovákov Rudolfa Vrbu a Alfreda Wetzlera, ktorých motívom bolo varovať svetovú verejnosť pred tým, čo sa v skutočnosti deje v koncentračných táboroch.
dostupné aj ako:
Čo to má spoločné so mnou?
Oslava, šampanské, tanec, prestávka na masaker, znova tanec, znova šampanské... Tak vyzerala oslava na zámku Rechnitz, ktorú v marci 1945 usporiadala autorova prateta Margit Batthyány. Zostalo po nej stoosemdesiat zavraždených Židov, stoosemdesiat zmárnených ľudských životov.
Stalo sa to v marci 1945, v predvečer Kvetnej nedele. Medzi pozvanými hosťami boli prominentní funkcionári NSDAP i SS. Okolo polnoci niektorí hostia opustili oslavu a začali strieľať do Židov, ktorí na zámku vykonávali otrockú prácu.
Švajčiarsky novinár Sacha Batthyany sa vo svojej knihe Čo to má spoločné so mnou? usiluje rozpliesť záhadu tejto masovej vraždy z konca druhej svetovej vojny a zároveň zistiť, akú úlohu pri tom všetkom zohrávala jeho prateta, ktorú prezývali hostiteľka z pekla.
Pri svojom pátraní navštevuje Maďarsko, Rakúsko, no prostredníctvom psychoanalýzy sa snaží nahliadnuť aj do svojho podvedomia.
Jeho kniha je však aj o nás, o súčasných Stredoeurópanoch, o pocitoch viny a spoluzodpovednosti za zločiny minulosti, o snahe pochopiť a prežiť na vlastnej koži tak vzdialené a predsa neustále prítomné dejiny.
dostupné aj ako:
Dívaj sa na hviezdy
Detstvo Evy Weissovej-Slonimovej, rodenej Bratislavčanky, poznačila druhá svetová vojna, počas ktorej prenasledovanie Židov v Európe dosiahlo obludné rozmery. Evini rodičia pripravili pre svoje deti úkryty, no sotva trinásťročná Eva a jej mladšia sestra Marta nakoniec neunikli deportáciám, chytili ich nitrianski gardisti a poslali do Osvienčimu.
V spomienkovej knihe autorka opisuje hrôzy prežité v koncentračnom tábore Osvienčim-Brzezinka, kde bola nielen svedkom nespočetných surovostí a násilia, ale na vlastnej koži zažila mučenie, neľudské zaobchádzanie aj medicínske pokusy neslávne známeho doktora Mengeleho. V roku 1945 po oslobodení Osvienčimu sovietskou armádou Eva a Marta samy museli prejsť kus vojnou zničenej Európy, aby sa dostali späť do rodnej Bratislavy a stretli sa s rodičmi a súrodencami.
V spomienkach Evy Weissovej-Slonimovej sa prelína dojímavá nevinnosť dievčaťa s múdrosťou vyše osemdesiatročnej ženy. Kniha Dívaj sa na hviezdy dokazuje, že človek je schopný prežiť aj zoči-voči nepredstaviteľnému peklu. Zároveň je vyvrcholením celoživotnej angažovanosti Evy Weissovej-Slonimovej v jej úsilí informovať verejnosť o holokauste a udržiavať pamiatku na tých, ktorí ho neprežili.
dostupné aj ako:
