Hľadanie: Denníky 1914 – 1916
zobraziť:
Ruské denníky 1916 - 1927
Pod názvom Ruské denníky vychádza súborné vydanie troch kníh, v ktorých Aľa Rachmanovová zaznamenala nielen prerod ruskej spoločnosti v rokoch boľševickej revolúcie, občianskej vojny a konsolidácie mladého komunistického štátu, ale aj prerod samej seba – z mladého a trochu naivného dievčaťa na ženu, ktorá sa musí obávať o svoj život aj životy blízkych. Denníky z rokov 1916 až 1927 zachytávajú roky strávené v Rusku, záverečná časť opisuje ťažké začiatky v rakúskej emigrácii.
Denníky 1877 - 1918
Slovenská národná galéria prináša druhé slovenské rozšírené vydanie denníkov Ladislava Mednyánszkeho, ktoré prichádza po vypredanom prvom vydaní z roku 2007. Čitateľ dostáva do rúk ďalšiu obsiahlu publikáciu venovanú nielen milovníkom a znalcom Mednyánszkeho diela a osobnosti, ale aj širšej kultúrnej verejnosti, ktorú zaujíma obdobie prelomu 19. a 20. storočia, prvej svetovej vojny a konca monarchie. Novinkou druhého slovenského rozšíreného vydania sú nové denníkové záznamy a korešpondencia, ktoré sa objavili vďaka kontinuálnemu výskumu Mednyánszkeho tvorby.
Vychádzajú ako nový výber, ktorý pripravili István Bardoly zo Strediska Forster v Budapešti, Csilla Markója z Maďarskej akadémie vied v Budapešti a Katarína Beňová z Katedry dejín výtvarného umenia FiF Univerzity Komenského a SNG. Súčasťou tohto vydania je aj bohatý vizuálny materiál zo zbierok kresby SNG a ostatných slovenských galérií. V priebehu posledných rokov bol tento materiál profesionálne zdigitalizovaný tímom SNG a záujemcom je prístupný na stránke www.webumenia.sk.
Zostavovatelia publikácie a prepis denníkov a listov: István Bardoly, Csilla Markója
Editorka slovenského vydania: Katarína Beňová
Denníky
George Orwell patril k tomu typu ľudí, ktorým sa zvykne hovoriť homo scribens – človek píšuci. Dokladom toho sú aj jeho denníky, ktoré sú predovšetkým náčrtmi úvah, nápadov, postrehov, pozorovaní, dojmov či myšlienok, ktoré neskôr spracovával vo svojej esejistike, literárnej kritike, recenziách a samozrejme v románoch. V tomto zmysle sú nielen reflexiou jeho osobného, či emocionálneho života, ale aj jeho života ako človeka spoločenského, angažovaného, kritického, sociálne cítiaceho a poznávajúceho.
Kniha predstavuje vnútorný život spisovateľa, ktorý definoval politické myslenie dvadsiateho storočia. Denníky zaznamenávajú Orwellove mladícke cesty medzi baníkmi a kočovnými robotníkmi, desivý vzostup totalitarizmu, hroznú drámu druhej svetovej vojny, ale aj jeho zdravotné problémy a pozorovania prírody.
Výber z Orwellových denníkov sa zameriava hlavne na predvojnové a vojnové obdobie, t.j. roky 1936 až cca 1946, pretože ide o ich nosnú časť. Práve v nich sa najvýraznejšie prejavujú Orwellove osobné, politické a spoločenské postoje, vďaka ktorým prekročil svoju dobu. Denníky rozširujú intelektuálne a čitateľské poznanie diela tohto autora na Slovensku. Sú komplementárnou súčasťou výberu z Orwellovho publicisticko-esejistického diela Tak to vidím ja a pripravovaného výberu z jeho korešpondencie.
dostupné aj ako:
Autoportrét v listoch 1916 – 1942
Listy nemecko-židovskej katolíckej filozofky, mystičky a obete holokaustu Edity Steinovej z rokov 1916 – 1942 tvoria prirodzený doplnok k jej autobiografii Príbeh jednej židovskej rodiny. Hovoria nielen o zásadných udalostiach z jej života, ale autorka v nich zároveň odhaľuje svoj najhlbší osobnostný rozmer. Vyžaruje z nich ľudskosť, snaha o pravdu, spravodlivosť a pomoc iným pri riešení ťaživých životných problémov, otvorenosť jednoduchosť, múdrosť i hlboká náboženská viera – dokonca aj v najťažších chvíľach jej života. Čitateľ tak dostáva intímny portrét veľkej ženy a mysliteľky v súkromí, pri filozofickej i pedagogickej práci, rodine, aj vo vlastnej tvorivosti a kontemplatívnom živote v kláštore. Zároveň získava obraz aj kultúrnom a politickom živote v Nemecku jej doby, ktorý tvorí širšie pozadie jej korešpondencie.
Denníky Mariupola
Vedel si niekto predstaviť, že v dvadsiatom prvom storočí môže byť mesto nezávislej európskej krajiny vymazané z povrchu zeme, zatiaľ čo jeho obyvatelia budú postavení na pokraj humanitárnej katastrofy? Takmer tri mesiace, v reálnom čase, celý svet sledoval, ako ruská armáda pomaly ničí Mariupol – jedno z kľúčových miest východnej Ukrajiny.
„Narodila som sa v Mariupole a prežila som tam celý život. Je to moje mesto detstva, mojej lásky a môjho šťastia. Videla som ho v rôznych podobách a formách, ale nikdy som si nemyslela, že ho uvidím mŕtve. Nemohla som si predstaviť, že budem opisovať jeho agóniu. Postavy z tejto knihy sú skutoční ľudia. Sú to moji priatelia, príbuzní a susedia. Počas blokády, bombardovania, neustáleho ostreľovania a hladu, my, obyvatelia Mariupolu, sme sa snažili prežiť. Písala som si všetko, čo sa nám dialo, aby som si zachovala zdravý rozum. Nemyslela som si, že ja budem mať šancu uniknúť z tohto pekla a preto som opísala všetky udalosti tak, ako sa naozaj stali,“ píše o svojej knihe Nadia Sukhorukova.
Denníky
Denníky Jána Kudličku majú povahu nielen geografického cestopisu, ale i vrstvenej reflexie sýtenej vnímavým okom umelca-maliara. Tri desaťročia strávené príležitostným pozorovaním miest a krajín troch kontinentov (Praha, Viedeň, Berlín, Londýn, Petrohrad, New York, Toronto, Egypt, Taliansko, Alpy), ich sebevlastného toposu a kultúrneho diania, prinášajú okrem cestovateľských itinerárov najmä prenikavé postrehy smerom k miestnej etnografii a architektúre, akcentované optikou línií a farieb. Žánrovo sa kniha pohybuje medzi príbehovým fragmentom, reportážnou črtou, vecným či impresívnym opisom, privátnym záznamom, umeleckou fotografiou a úvahou. Denníky nenásilne dopĺňajú skorší autorov projekt s lyricko-výtvarnou črtou – Atmosféry (2019), no poskytujú i užitočný materiál k „čítaniu“ Kudličkovej maliarskej tvorby.
Lacná kniha Denníky 1877 - 1918 (-70%)
Slovenská národná galéria prináša druhé slovenské rozšírené vydanie denníkov Ladislava Mednyánszkeho, ktoré prichádza po vypredanom prvom vydaní z roku 2007. Čitateľ dostáva do rúk ďalšiu obsiahlu publikáciu venovanú nielen milovníkom a znalcom Mednyánszkeho diela a osobnosti, ale aj širšej kultúrnej verejnosti, ktorú zaujíma obdobie prelomu 19. a 20. storočia, prvej svetovej vojny a konca monarchie. Novinkou druhého slovenského rozšíreného vydania sú nové denníkové záznamy a korešpondencia, ktoré sa objavili vďaka kontinuálnemu výskumu Mednyánszkeho tvorby.
Vychádzajú ako nový výber, ktorý pripravili István Bardoly zo Strediska Forster v Budapešti, Csilla Markója z Maďarskej akadémie vied v Budapešti a Katarína Beňová z Katedry dejín výtvarného umenia FiF Univerzity Komenského a SNG. Súčasťou tohto vydania je aj bohatý vizuálny materiál zo zbierok kresby SNG a ostatných slovenských galérií. V priebehu posledných rokov bol tento materiál profesionálne zdigitalizovaný tímom SNG a záujemcom je prístupný na stránke www.webumenia.sk.
Zostavovatelia publikácie a prepis denníkov a listov: István Bardoly, Csilla Markója
Editorka slovenského vydania: Katarína Beňová
Vypredané
11,97 €
39,90 €
dostupné aj ako:
Prvá svetová vojna 1914-1918
Druhý zväzok syntetického diela Slovensko v 20. storočí je venovaný prvej svetovej vojne, teda rokom 1914-1918. Ide o pomerne krátke obdobie, ktoré trvalo iba o niečo viac ako štyri roky, je však plné vnútornej dynamiky a prevratných zmien. Dejiny
v ňom rebiehali "rýchlejšie", preto je zmysluplné a oprávnené venovať mu samostatný zväzok.
Dušan Kováč
Denníky
George Orwell patril k tomu typu ľudí, ktorým sa zvykne hovoriť homo scribens – človek píšuci. Dokladom toho sú aj jeho denníky, ktoré sú predovšetkým náčrtmi úvah, nápadov, postrehov, pozorovaní, dojmov či myšlienok, ktoré neskôr spracovával vo svojej esejistike, literárnej kritike, recenziách a samozrejme v románoch. V tomto zmysle sú nielen reflexiou jeho osobného, či emocionálneho života, ale aj jeho života ako človeka spoločenského, angažovaného, kritického, sociálne cítiaceho a poznávajúceho.
Kniha predstavuje vnútorný život spisovateľa, ktorý definoval politické myslenie dvadsiateho storočia. Denníky zaznamenávajú Orwellove mladícke cesty medzi baníkmi a kočovnými robotníkmi, desivý vzostup totalitarizmu, hroznú drámu druhej svetovej vojny, ale aj jeho zdravotné problémy a pozorovania prírody.
Výber z Orwellových denníkov sa zameriava hlavne na predvojnové a vojnové obdobie, t.j. roky 1936 až cca 1946, pretože ide o ich nosnú časť. Práve v nich sa najvýraznejšie prejavujú Orwellove osobné, politické a spoločenské postoje, vďaka ktorým prekročil svoju dobu. Denníky rozširujú intelektuálne a čitateľské poznanie diela tohto autora na Slovensku. Sú komplementárnou súčasťou výberu z Orwellovho publicisticko-esejistického diela Tak to vidím ja a pripravovaného výberu z jeho korešpondencie.
Na stiahnutie
9,90 €
dostupné aj ako:
Svetové dejiny III. 20. storočie 1914 - 1991, nová maturita
Publikácia Svetové dejiny III. (20. storočie, 1914 - 1991) je rozdelená do piatich celkov a 36 kapitol. Prvé štyri celky predstavujú chronologický prehľad svetových dejín 20. storočia s cieľom čitateľovi priblížiť udalosti prvej a druhej svetovej vojny, medzivojnového obdobia a studenej vojny. V závere knihy sa autor nevyhol popisu aktuálnych udalosti na blízkom východe.
Publikácia je určená najmä študentom, ktorí sa pripravujú na maturitu a prijímacie pohovory na vysoké školy humanitného smeru, ako aj širokej verejnosti so záujmom o históriu.
O knihe napísal:
"Práca Svetové dejiny III. (20. storočia 1914-1918) je vítanou učebnicou svetových dejín pre koncepciu novej maturity schválenej MŠ SR. Je prehľadná, obsahovo na veľmi dobrej úrovni. Spĺňa metodické požiadavky učebnice pre stredné školy. Pedagógovia a študenti majú tak výbornú učebnicu, ktorá zodpovedá aj prijímacím skúškam na vysoké školy. Je faktograficky prehľadná a odborne i štylisticky prístupná pre maturantov stredných škôl."
Alexander Mach Pred rozsudkom Denníky 1945 – 47
Denníkové záznamy a listy Alexandra Macha zachytávajú jeho osud od 30. marca 1945. Cesta do Rakúska, krátky pobyt s rodinou, väzenia, zajatecké tábory, návrat do Bratislavy, súd a napokon dramatický zvrat, ktorý pekvapil jeho, ale aj politické kruhy a verejnosť. Denníky sa končia 16. júla 1947 transportom do Leopoldova. O ich zrode Mach napísal: „Mám pred sebou starý čierny zošit, v ňom drobné litery... Zápisky sa zrodili z očakávania a v očakávaní. Ani na um mi neprišlo, že zostanem nažive. Po roku očakávania popravy nazdával som sa, že som úplne vyrovnaný, pripravený, jednako som sa obával, či sa zachovám, ako sa patrí. Preto som napísal tie listy (na rozlúčku)“
Na sklade 2Ks
15,11 €
15,90 €
Čs. Legie 1914-1920
Vydejte se s legionáři na strastiplnou cestu ke svobodě!
Za první světové války bojovaly po boku Dohody v Rusku, Itálii a Francii desetitisíce Čechů i Slováků, jejichž úsilí vyvrcholilo vznikem samostatného Československa v říjnu 1918. Přeneste se do doby plné nejistoty, válečných útrap a obav z vlastní budoucnosti prostřednictvím živých textů i desítek vložených artefaktů. Podrobné mapy vás zavedou na slavná i pozapomenutá bojište, na nichž čs. legionáři prolévali krev, zatímco noviny ze všech koutů světa přiblíží atmosféru bouřlivých válečných let. Časopisy, kalendář nebo propagační brožury naše předky na Sibiři doprovázely během mrazivých nekonečných dní. Rozkazy a provolání vás nechají nahlédnout do rozhodování velitelů a známých aktérů dějin, z průkazek, korespondence či deníku poznáte čs. dobrovolce osobně.
Zrod legií Velitelé Česká družina Rota Nazdar Arras 1915 Zborov 1917 Čs. výzvědčíci Zbraně Polní pošta Dobrovolníci v Srbsku, Velké Británii a USA Bachmač 1918 Vojenské stejnokroje Radola Gajda Boj o transsibiřskou magistrálu Slováci v legiích Legionárské ešalony Informace a osvěta Bojová morálka Mohli legionáři zachránit cara? Češi a Slováci v Rudé armádě Hospodaření legií Legionáři v Itálii Doss Alto 1918 Řády a vyznamenání Každodennost Předání carského pokladu Návrat do vlasti Boj o hranice republiky Odkaz legií Význam pro vznik Československa
Seznam vložených artefaktů:
Velký plakát Čechoslováků v armádách Dohody
Přihláška do italských legií
Osobní spis legionáře Dušana Hataly
Rukověť českého vojáka
Propagační plakáty Vojtěcha Preissiga, 1914
Průkazní lístek francouzského legionáře
Přihláška do ruských legií
Leporelo k filmu Nezapomeňte Zborov
Manuál k japonské pušce Arisaka vz. 1905 a její technický výkres
Osobní korespondence legionáře Vratislava Charfreitaga
Sada pohlednic k Vánocům 1919 a Novému roku 1920
Preissigův plakát vyzývající k účasti na bazaru
Hlášení adresované generálu Radolu Gajdovi
Telegram Lva Trockého k odzbrojení Čechoslováků
Mapa bitvy u Lipjag z 4. července 1918
Mapa transsibiřské magistrály s rozložením čs. jednotek v dubnu 1919
Noviny The Sun Masaryk je pánem Sibiře
Štefánikův rozkaz 588 o zrušení vojenských komitétů čs. vojska na Rusi
Leták s provoláním Milana R. Štefánika
Rakousko-uherské noviny o situaci na frontě
Časopis V boj!
Časopis Československá Rudá armáda
Výzva ke vstupu do Rudé armády podepsaná Jaroslavem Haškem
Rusko-český kalendář na rok 1917
Akcie Legiobanky
Soubor papírových platidel z občanské války v Rusku (ruble, jeny, místní měna)
Letáky vhazované do rakousko-uherských zákopů na italské frontě
Brožurka s notami a textem Pochodové písně čs. domobranců z Itálie
Životní pojištění italského legionáře
Satirický časopis Houpačky
Program oslav 1. čs. střeleckého pluku
Opis předávacího protokolu ruského zlata
Úryvek z deníku Františka Nováka
Nástěnná mapa evakuačních transportů z Ruska
Legionářský pas
Potvrzení o očkování
Příručka Na cestu domů mořem
Členský průkaz ČSOL
Udílecí dekret k Čs. revoluční medaili Františku Vrzalovi
Mapa rozvědek České družiny v Haliči, 1914 všitá
Na sklade 1Ks
88,30 €
92,95 €
Lacná kniha Upírske denníky 5 – Návrat (-70%)
Upírske denníky sú späť, znovu potečie krv... Elena sa vrátila do sveta ľudí. S pomocou svojich priateľov a milovaného Stefana sa ho učí spoznávať znovu od úplného začiatku. Temné sily sa jej však nechcú vzdať a znova po nej naťahujú svoje pazúry. Ich nástrojom je tentoraz Elenina dávna rivalka Caroline.
Na sklade 1Ks
1,20 €
4,00 €
dostupné aj ako:
Max Frisch: Denníky 1946 – 1949
Denníky Maxa Frischa z rokov 1946 - 1949 možno čítať ako fragment spisovateľovej autobiografie aj ako zápisky reportážneho charakteru z povojnovej Prahy, Viedne, Varšavy, Frankfurtu a Berlína. Výrazne literárne, ba až poetické pasáže sa v texte prelínajú s vecno-realistickými, s opismi hrôzostrašných scenérií a bizarných zážitkov.
V jeho denníku nachádzame pestrú mozaiku postáv a postavičiek, sám Frisch hovorí o "pralese osudov", ktorým sa prediera. Je dobrý pozorovateľ a uvedomuje si rozsah morálnej katastrofy, ktorú spôsobila vojna. Odmieta myslieť v kategóriách ako je vina a pokánie a odmieta aj myšlienku kolektívnej viny, ktorá bola v tých časoch pomerne rozšírená. Dospieva k presvedčeniu, že ani kultúra a vzdelanie nie sú zárukou opakovania podobných vecí a že tomu možno zabrániť, len ak sa na ne nezabudne.
Niektorí literárni vedci radia Frischove denníky k najdôležitejším dielam švajčiarskej literatúry 20. storočia.
O autorovi
Švajčiarsky spisovateľ, dramatik a publicista skúmal vo svojom diele charakter identity človeka, jeho individualitu a zodpovednosť, ktorú so sebou prináša.
Narodil sa v roku 1911 v Zürichu do rodiny, ktorá patrila k strednej triede. Po smrti otca bol prinútený prerušiť štúdium germanistiky a začal pracovať ako novinár, aby uživil seba i svoju matku.
Po nie veľmi úspešných literárnych pokusoch sa v roku 1937 rozhodol, že prestane tvoriť a opäť začal študovať - tentoraz architektúru. O niekoľko rokov svoj sľub porušil a v tvorbe pokračoval, neskôr sa venoval takmer výlučne len písaniu.
Maxa Frischa preslávili jeho romány Stiller, Homo Faber a Volajte ma Gantenbein, známy je však aj vďaka svojim divadelným hrám, ktoré uvádzajú divadlá do dnešného dňa. Vo svojom diele odsudzuje prejavy totalitarizmu a zameriava sa na súčasného človeka a na to, ako jeho život mení a ovplyvňuje moderná spoločnosť. Považuje sa za jedného z najdôležitejších predstaviteľov švajčiarskej literatúry 20. storočia.
Max Frisch zomrel v roku 1991, len pár sto metrov od domu, v ktorom sa narodil. Nechcel žiaden hrob, želal si, aby jeho popol "niekde" rozsypali.
dostupné aj ako:
Válečný deník 1914-1918
Ernst Jünger odchází do první světové války jako dobrovolník, poté co ve svých devatenácti opouští nenáviděná studia. Jeho rozhodnutí není politického ani nacionalistického rázu, nýbrž ryze egoistické povahy a je výsledkem adolescentní touhy po zkušenostech a dobrodružství. Po celou dobu pobytu na frontě si poctivě vede deník. Od prvního okamžiku v zákopech na přelomu let 1914/1915 až do počátku září 1918, kdy je po svém posledním zranění převezen zpět do Německa.
Stěží najdeme jiný deník, který by první světovou válku dokumentoval po tak dlouhou dobu a s takovou intenzitou, díky tomu se stává kronikou života na frontě a unikátním svědectvím doby.
Vypredané
31,04 €
32,67 €
Za války, 1914: Sbohem, Piccadilly
Píše se rok 1914 a Velká Británie čelí válce. Život Hunterových, jejich dětí, služebnictva a sousedů už nikdy nebude jako dřív. Pro dvacetiletého Davida představuje válka možnost projevit hrdinství, ale když se jeho matka dozví, že narukoval, zlomí jí to srdce. Krásná Diana se seznámí s vikomtem Charlesem Wroughtonem a zdá se, že ji čeká šťastná budoucnost, ovšem svolí aristokratická rodina ke sňatku dědice s pouhou dcerou bankéře? Dianina sestra Sadie pomáhá cvičit koně, které armáda potřebuje na frontu… Nová trilogie Cynthie Harrod-Eagles, autorky populární Dynastie Morlandů, která si získala věrné čtenáře po celém světě!
dostupné aj ako:
Pred búrkou - Európa v rokoch 1900 až 1914 (z pozostalosti)
Rok po vypuknutí prvej svetovej vojny napísal Stefan Zweig znepokojujúcu esej o počiatku tejto katastrofy. „Európa na prelome storočia: Mierové zvony ohlasovali nové, posledné storočie druhého tisícročia...“ Tak znie začiatok nespravodlivo zabudnutej práce, ktorá sa nespomína v žiadnej významnej biografii. O eseji sa vie málo, isté je, že bola úvodom ku knihe Dejiny veľkej vojny s dôrazom na zohľadnenie úlohy Rakúsko-Uhorska. Tento spis vyšiel pod názvom Nedeliteľné a nerozlučiteľné a dokumentoval bratstvo v zbrani medzi Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom. Stefan Zweig vtedy patril k Literárnej skupine, ktorá počas prvej svetovej vojny pracovala vo vojenskom ústave. Pričinil sa o to Zweigov chatrný zdravotný stav, ale zaiste aj samotná predstava, že by sa ako presvedčený pacifista a humanista chopil zbrane. Ešte donedávna vyzýval ľudí, aby „učili mládež nenávidieť nenávisť“, teraz sa púšťal do militaristického textu.
Stefan Zweig nás v eseji Pred búrkou, ktorá sa na verejnosť dostáva po viac ako storočí, sprevádza obdobím rakúsko-uhorskej monarchie, ponúka pohľad do viacerých európskych dynastií a osvetľuje, ako sa vojna stávala každým dňom nevyhnutnou. Je to brilantná kniha neoceniteľnej hodnoty a predovšetkým varovný prst pre dnešnú Európu, v mnohom až zarážajúco podobnú tej predvojnovej.
Z nemeckého originálu Vor dem Sturm (EDITION ROESNER 2018, Krems an der Donau) preložil Jozef Banáš.
Za války, 1916: Země mých snů
Třetí volné pokračování epické rodinné ságy sleduje další osudy rodiny Hunterových. Píše se rok 1916 a je čím dál jasnější, že konec války, která měla původně trvat jen pár měsíců, je v nedohlednu. Beatrice Hunterová nečekaně potkává svou dávnou lásku a její manželství s Edwardem je téměř v troskách. Jejich krásná dcera Diana, které padl snoubenec, se jen těžce vzpamatovává ze své ztráty a nečekaně se sbližuje s lady Wroughtonovou, v jejímž domě se seznámí s jejím druhým synem. Sadie pokračuje ve své vysněné práci a pomáhá s výcvikem koní pro armádu. Dělá jí však starosti starší bratr David, jehož zasnoubení s lehkomyslnou naivní Sophií všechny v rodině překvapilo a který se po zranění na frontě změnil v uzavřeného odtažitého muže. Do války se chystá i mladší z bratrů Bobby. Přitahuje ho létání a plný mladické touhy po slávě a dobrodružství se vydává do Francie, kde se s nastupujícím podzimem schyluje k bitvě na Sommě… V knize je mistrně vylíčeno prostředí staré Anglie, v níž ještě přežívá viktoriánský duch: bohaté domy, ve kterých se o pohodlí panstva stará početné služebnictvo, jak to známe z populárního seriálu Panství Downton. Ale postupně se život začíná pod vlivem války měnit, a i když to u konzervativců budí pohoršení, změny nelze zastavit.
Deníky 1912-1925
Edice deníků jedné z nejvýraznějších osobností meziválečné avantgardy Karla Teigeho (1900–1951) z let 1912?1925 představuje jedinečný soubor zápisků, které si Teige vedl od dětských do raně dospělých let. Zprvu v převážně prázdninových a školních denících, jež si psal jako student pražského gymnázia v Křemencově ulici, posléze jako univerzitní posluchač a zejména jako umělec a ten, kdo přemýšlí o svých uměleckých aktivitách a o umění a jeho místě ve společnosti obecně. Deníky přinášejí sérii originálních zápisků, komentujících jednak osobní život a vlastní výtvarnou i literární tvorbu, jednak události umělecké a společenské. Teige komentuje vlastní četbu, setkání a korespondenci, uvažuje o uměleckých a teoretických podnětech a dokumentuje autorovu určující roli v organizaci umělecké i umělecko-politické části své generace. Svého druhu jsou pak cestovní deníky z let 1922 a 1924 z cest do Francie a Itálie, a zvláště pak deník z podzimu 1925 z cesty československé delegace do Mosky a Leningradu. Teige popisuje pobyt v Sovětském svazu, sdílí nadšení budovatelů mladého státu, prokazuje ovšem také rysy utopismu, typické pro soudobé západní prokomunisticky založené návštěvníky země sovětů. – Bohatě dokumentovaná edice s více jak 300 barevnými reprodukcemi, komentáři a doprovodnou studií Josefa Vojvodíka vychází ve spolupráci s Filozofickou fakultou Univerzity Karlovy a Památníkem národního písemnictví za podpory Ministerstva kultury ČR.