Hľadanie: Dejiny Košíc v dátach diely :1,2,3/A, 3/B

Dvanástym titulom z edície S batohom po Slovensku je Okolie Košíc – Volovské vrchy, Slanské vrchy (č. 12). Oblasť zahŕňa prevažne východnú časť Volovských vrchov a Slanské vrchy. Leží v južnej a juhozápadnej časti východného Slovenska. Úvodné trasy opisujú Košice a jeho bezprostredné okolie, patriace do Košickej kotliny, Volovských vrchov a Čiernej hory. Záberom i počtom z celkového počtu 40 odporúčaných túr sú dominantným celkom tejto oblasti Volovské vrchy s turistickými cieľmi ako napr. Kojšovská hoľa, Folkmarská skala a vodná nádrž Ružín. Zostávajúce turistické trasy smerujú na východ a severovýchod od Košíc do Slanských vrchov s dominantným vrchom Šimonka a známymi dubníckymi opálovými baňami. Výrezy turistických máp spolu s výškovým profilom a s priebehom jednotlivých trás dopĺňajú základný text, nechýbajú ani register najvýznamnejších turistických bodov a praktické informácie.

Zborník Jezuita JUDr. František Paňák SJ - apoštol Košíc predstavuje životné osudy predsedu slovenského študentského spolku Detvan v Prahe, jezuitu, politického väzňa a v záznamoch ŠtB evidovanej "nepriateľskej osoby". Jeho životný príbeh začína v Oravskom Podzámku v roku 1908. Pokračuje štúdiom na slovenských i francúzskych gymnáziách, kde sa stretáva napr. aj s perzským šachom Mohammadom Rezá Pahlaví. V Prahe získava titul JUDr. a neskôr pôsobí ako organizačný referent v Matici slovenskej v Martine. V roku 1938 zanecháva dovtedajší spôsob života a nastupuje do noviciátu Spoločnosti Ježišovej (jezuiti). Ako mladý jezuita vplýval aj na formáciu mladého študenta gymnázia, neskoršieho lekára Silvestra Krčméryho v meste pod Urpínom (Banská Bystrica). Neskôr pôsobil ako kňaz v Handlovej i v Bratislave. S nástupom komunistického režimu začína obdobie prenasledovania a väzenia. Jeho spoluväzňami boli spisovateľ Rudolf Dobiáš i filozof Ladislav Hanus. Neskôr pracuje ako lesný robotník na Orave. Od roku 1968 až do odchodu na večnosť v roku 1997 pôsobil ako kaplán v Košiach v Dóme sv. Alžbety. Pochovaný je v Ružomberku. V úvodnej časti publikácie (zborníka) jeho životný profil popisujú historici a pamätníci. Nasleduje séria autentických dokumentov v podobe článkov Františka Paňáka napísaných pod viacerými pseudonymami. Vďaka zachovalým listom z rodinných archívov môžeme spoznávať Františka Paňáka a jeho záujem o blízku rodinu, a to už od jeho študentských čias v Levoči, až po posledné obdobie života v Košiciach. Nechýba bohatý dokumentačný a obrazový materiál z rodinných archívov, archívov v Martine, v Prahe i z archívu ÚPN v Bratislave. František Paňák je považovaný za jednu z najvýraznejších osobností metropoly východného Slovenska v časoch normalizácie. Nazývajú ho Anjelom, či Apoštolom Košíc. Svojimi postojmi ovplyvnil viacero osobností, zvlášť kňazov košickej diecézy, no rovnako aj rehoľníkov a rehoľníčky, laikov i politikov.

KOSICE A OKOLIE KOSIC

Keď o sebe poviem, že som feministka, k čomu sa vlastne hlásim? Ako si poradiť so systémovou diskrimináciou žien? Aké obete majú zmysel v mene vyššieho dobra? Aká je to problémová žena? Problémová znamená v prvom rade komplikovaná a táto kniha je plná komplikovaných žien. V tejto knihe sa zoznámite so ženami, ktorých názory sú pre dnešné feministky a feministov ťažko stráviteľné. Zoznámite sa so ženami, ktorých názory boli ťažko stráviteľné už pre ich súčasníkov. Dejiny feminizmu by sa nemali snažiť obrúsiť hrany priekopníčok tohto hnutia či ich z histórie vymazať úplne, ak sa ich hriechy považujú za priveľké. Novinárka Helen Lewis ponúka nový, nevšedný pohľad na dejiny feminizmu ako sériu bojov, ktoré zvádzali aktivistky v rozličných historických obdobiach a príbehov žien, ktoré sa nikdy neprispôsobili zavedeným spoločenským konvenciám. Spoznáte Marie Stopesovú, bojovníčku za interrupcie, ktorá zároveň presadzovala myšlienky eugeniky, ale aj Erin Pizzeyovou, ktorá poskytovala útočisko ženám v núdzi, no v súčasnosti podporuje aktivistov za práva mužov. Helen Lewis tak spochybňuje presvedčenie, že hrdinky a hrdinovia feminizmu musia byť nevyhnutne príjemnými a nekomplikovanými ľuďmi. Autorka siahla do archívnych záznamov a rozhovorov a v knihe Problémové ženy mapuje odvážne a často šokujúce feministické myšlienky v perspektíve patriarchálneho naratívu. V roku 2020 bola nominovaná na politicko-literárne ocenenie Parliamentary Book Awards.

Publikácia Dejiny britského televízneho humoru v historicko-kultúrnej perspektíve predstavuje britský povestný humor, čo ho spája, rozdeľuje a čím je vlastne výnimočný.

László Tost patrí k emblematickým postavám politického katolicizmu v medzivojnovom Československu, ktorý bol v rokoch 1933 – 1938 zástupcom košického starostu, od novembra 1938 do mája 1939 mešťanostom Košíc a neskôr do roku 1944 aj poslancom maďarského parlamentu. V dôsledku svojho proanglického a protinyilašovského postoja sa stal v januári 1945 obeťou košického teroru Strany šípových krížov. Po prvý raz dochádza k vydaniu súhrnnej práce o jeho živote, o jeho úradníckej i politickej kariére. V nej sa príbeh šarišského statkára, finančného úradníka, neskôr mestského politika spolu s osudom jeho rodiny pred čitateľa nepredkladá v pestrých farbách politických rozmarov či romantiky, ale v rámci opisu doby zozbieraním drobných ľudských prejavov verejného a súkromného života. Práca Veroniky Szeghy-Gayer vracia zo zabudnutia svet multietnických Košíc spred roku 1945, plný premien štátnej moci, politických hier, divadla a ľudských tragédií, o ktorých v poslednom desaťročí vychádza čoraz viac vedeckých analýz. Monografia László Tost - mešťanosta Košíc je určená najmä širokému publiku. Nevšedný rodinný príbeh obohacujú ilustrácie košického reštaurátora Ladislava Bobčáka a viac ako sto doposiaľ nepublikovaných dobových fotografií z verejných inštitúcií na Slovensku a v Maďarsku, ako aj zo súkromných zbierok.

Kniha Věřit v dějiny se zabývá historickým vědomím. Hlavní otázka, kterou si François Hartog klade, zní takto: Jaké je vlastně naše dnešní historické vědomí? Nikoli snad jen vědomí profesionálních historiků, nýbrž kohokoli, doslova všech našich současníků, ať se minulostí zaobírají, anebo jsou jen příležitostně konfrontováni s jejím připomenutím. Jaké je tedy naše historické vědomí, jak ho vnímáme, jak ho chápeme, čím ho eventuálně (vědomě a nevědomě) nahrazujeme? A jak rozumíme své přítomnosti a jak vidíme svou budoucnost? Hartogova kniha je určena nejen historikům a studentům historie, ale všem, kdo přemýšlejí o dějinách i současnosti v perspektivě humanitních a společenských věd.

Uhorsko bolo po viac ako deväť storočí neodmysliteľnou súčasťou strednej, resp. stredo-východnej Európy, regiónu, v ktorom sa utvárali a vo vzájomnom ovplyvňovaní sa koexistovali viaceré moderné národy, popri Maďaroch, Nemcoch, Rusínoch či Rumunoch predovšetkým Slováci. Uhorsko, jeho história a kultúra v najširšom zmysle slova sú teda organickou a nezastupiteľnou časťou aj dejín Slovenska. Takmer jedno tisícročie sa územie dnešného Slovenska a jeho obyvateľstva nachádzalo vo zväzku Uhorského kráľovstva, kde napokon vznikol aj samotný slovenský národ, jeho ľudová slovesnosť, hovorový i spisovný jazyk a národná kultúra. Uhorské dejiny sú teda jednoducho súčasťou slovenských dejín, nehľadiac na to, či sa predmetné udalosti odohrávali v Košiciach, Pešti alebo Koložvári. Všetky utvárali osudy spoločnej krajiny a všetko dobré či zlé, čo priniesli, sa stalo súčasťou dejín jej národov, aj keď dnes žijú v rozdielnych štátnych útvaroch (vrátane Slovenska a Slovákov). Tak ako bez pohľadu na celú republiku bez Prahy nemožno poznať dejiny Československa (a Slovenska ako jeho súčasti), tak nie je mysliteľné bez celouhorského kontextu a znalosti najvýznamnejších procesov, prebiehajúcich často mimo dnešného Slovenska, pochopiť a osvojiť si jeho dejiny.

Profesor Ferdinand Uličný patrí ku generácií slovenských historikov a archivárov, ktorí svojím dielom podstatným spôsobom formovali slovenskú historiografiu, osobitne medievistiku. Ťažisko jeho doterajších výskumov spočíva predovšetkým v problematike osídlenia na území východného Slovenska, kde topografickou metódou podrobne spracoval sídliskový obraz na území Šarišskej, Užskej a napokon aj Zemplínskej župy. Ešte predtým sa venoval aj osídleniu Liptovskej župy, teda regiónu, z ktorého pochádza. V tomto zmysle patria teda výsledky Uličného výskumov k tomu najtrvácnejšiemu, čím momentálne slovenská medievistika (osobitne humánna historická geografia) môže disponovať pre ďalšie špecializované výskumy.Vo svojej najnovšej knihe sa prof. Ferdinand Uličný podujal spracovať syntézu o slovenských stredovekých dejinách, s chronologickým vymedzením 11. až 13. storočím (miestami s presahom aj za tieto chronologické medzníky). Monografia sa skladá z dvanástich častí (hlavných kapitol), ktoré sú ešte ďalej členené na kapitoly (podkapitoly): V prvej časti autor sumarizuje staršie názory na slovenské dejiny a sám sa pokúša o ich definíciu; v druhej kapitole definuje Slovensko ako špecifickú oblasť v Uhorskom kráľovstve; tretia kapitola predstavuje cirkevné inštitúcie; štvrtá kapitola charakter osídlenia; piata pojednáva o etnickom vývoji Slovákoch; ďalšie časti už predstavujú sociálnu štruktúru uhorskej spoločnosti – poddaných, duchovenstvo, šľachtu, meštianstvo a iné sociálne skupiny obyvateľstva, napokon v jedenástej časti autor definuje spoločenský systém v krajine ako stavovský a v poslednej, dvanástej, časti sa venuje vzdelanosti a kultúre v Uhorskom kráľovstve a na našom území v sledovanom období.Kniha nepochybne vychádza z autorovho originálneho výskumu, sumarizujúc pritom aj svoje staršie čiastkové výskumy. Opiera sa najmä o pôvodné historické pramene, zväčša publikované v kritických edíciách Slovenský diplomatár I., II. (autor Richard Marsina). Zastúpená je aj odborná literatúra. Rešpektovanie obsahového hľadiska, tak ako ho autor predstavuje čitateľovi názvom svojej práce, úzko súvisí so zvolenou metodológiou, z ktorej vyplýva, že viac ako vlastné dejiny Slovenska (slovenské dejiny) v sledovanom období tu ide o predstavenie špecifických problémov dejín tohto obdobia, čo je samo o sebe veľmi prínosné. Autor si zvolil pre spracovanie svojej monografie v slovenskej historiografii netradičný spôsob, keď zvolenú tému skúmal metódou štrukturálnej analýzy. Neskúmal teda dejiny Slovenska chronologicky, ale podľa zvolenej štruktúry, pričom vychádzal zo sociálneho charakteru stredovekej uhorskej spoločnosti. Ide o netradičný, no obohacujúci pohľad.

Nevyspytateľná a strhujúca Antarktída a jej dejiny vyrozprávané prostredníctvom 100 predmetov Objavte pútavú históriu jedného z najodľahlejších a najkrajších miest na našej planéte. Táto podmanivá kniha, ktorá využíva pramene z polárnych inštitúcií a súkromných zbierok po celom svete, predstavuje 100 rozmanitých predmetov od ikonických po exotické, od všedných po nenahraditeľné. Nájdete tu: – snežné okuliare, ktoré podľa Inuitov vyrobil Roald Amundsen – Leninovu bustu, ktorá do Antarktídy pricestovala s Treťou sovietskou antarktickou expedíciou a dodnes stojí v srdci Antarktídy – lietadlo Polar Star, ktoré absolvovalo prvý transantarktický let – zamrznutú bradu ako symbol antarktickej mužnosti – ľadovcové vrtné jadrá, vďaka ktorým spoznávame viac ako 800 000 rokov klimatických dejín – vrak Shackletonovej stratenej lode Endurance, ktorý sa podarilo objaviť po 107 rokoch Tieto predmety rozprávajú príbeh nevšedného a úchvatného kontinentu, na ktorom človek ukázal svoju vytrvalosť, no ktorý je aj miestom tragédií, vedeckých objavov a výskumu životného prostredia. Nádherná kniha plná krásnych fotografií a zaujímavých informácií je fascinujúcou a sugestívnou ukážkou toho, do akej miery je história Antarktídy dejinami aj budúcnosťou ľudstva. DANIELLA MCCAHEY je odbornou asistentkou moderných britských dejín na Texaskej technickej univerzite. Venuje sa histórii Antarktídy. Aktívne sa zapája do verejného diania spojeného s Antarktídou a poskytuje medzinárodné konzultácie k múzejným exponátom spojeným s týmto kontinentom. JEAN DE POMEREU je výskumným pracovníkom Scottovho ústavu polárneho výskumu na Cambridgeskej univerzite. Zaoberá sa výskumom antarktickej vedy, bádania a vizuálnej kultúry. Zúčastnil sa na mnohých vedeckých a umeleckých expedíciách do Antarktídy. Z anglického originálu preložil Martin Katuščák.

Dějiny Slovenska nejsou dějinami Slováků jako národa, ale historií území, které dnes tvoří současnou Slovenskou republiku. Jan Rychlík sleduje historii slovenského území od úplných počátků. Jádrem knihy jsou však kapitoly o moderních dějinách Slovenska, vrcholících získáním samostatnosti v roce 1993, i o následujících dekádách. Autor má unikátní předpoklady pro napsání první české syntézy slovenských dějin – má české i slovenské občanství a jako přímý účastník byl i u jednání o rozdělení společného státu.

Kniha poprvé sleduje dějiny umění v Čechách a na Moravě v jednom knižním svazku. Zachycuje vývoj a proměny umělecké tvorby v českých zemích od Velké Moravy až po současnost. Zabývá se malířstvím, sochařstvím, architekturou, knižní malbou, uměleckým řemeslem, fotografií i jinými druhy umělecké tvorby, osm stovek vybraných děl zasazuje do historických souvislostí jejich vzniku. Jádro knihy tvoří takzvané „rodinky“, skupiny dvou, tří nebo čtyř uměleckých prací, které spojuje dohromady osobnost královského nebo šlechtického objednavatele, vznik díla v prostředí starých klášterů, na půdě moderních akademií nebo na pozadí dobových náboženských a politických proudů, příslušnost k vyhraněnému uměleckému směru, různá ztvárnění jednoho tématu i jiné zajímavé vazby. V „rodinkách“ se čtenářům představí nejvýznamnější umělecké výkony spojené s českým územím i nejvýraznější umělecké osobnosti, od mistra Theodorika a Petra Parléře přes tvůrce kubistické a meziválečné avantgardy po Krištofa Kinteru, Federica Díaze a jiné současné umělce. Kniha vzácně spojuje erudovanost více než 30 autorů, odborníků na jednotlivá období z Ústavu dějin umění AV ČR, a kultivovaný a srozumitelný jazyk. Je tak dostupná každému hlubšímu zájemci o výtvarné umění a stává se základní příručkou nejen pro odborníky, studenty humanitních oborů, ale i pro širokou veřejnost na desítky následujících let.

Základnou otázkou, ktorú som si musel položiť na konci 90. rokov minulého storočia a ktorú si musím položiť aj teraz, je: Čo sú to dejiny Slovenska? A odpoveď je rovnaká: Sú to dejiny súčasného teritória Slovenska a dejiny jeho obyvateľov s dôrazom na slovenský národný príbeh, pretože je to príbeh dominantného etnika na tomto území. Zaujímavá je pritom metamorfóza Maďarov, ktorí boli v Uhorsku súčasťou národa, ktorého predstavitelia držali opraty štátu pevne v svojich rukách a po vzniku Československej republiky sa stali jednou z jej menšín. Ostatné národnosti a etnické skupiny boli v menšinovom postavení v Uhorsku i v Československu, aj keď sa rámec toho postavenia tiež zmenil. Veľká Morava | V stredovekom Uhorsku | Pod tureckou hrozbou | Osvietenský absolutizmus | Vznik moderného slovenského národa | Postupné odcudzovanie sa uhorskému štátu | V medzivojnovom Československu | Slovenský štát ako Hitlerov satelit | Komunistická diktatúra a jej kríza | Pád komunizmu I Slovenská republika | Pandémia a politika DUŠAN KOVÁČ známy slovenský historik, ktorý sa špecializuje na slovenské dejiny 19. storočia a prvej polovice 20. storočia

Války se na světě objevily v době, kdy lidé začali obdělávat půdu a budovat první vesnice a města. Soupeřili mezi sebou o území, zdroje, moc, zachování vlastního života a svobody – a bohužel to dělají dodnes. Násilné střety jsou pevnou součástí lidských dějin a neobjedou se bez zbraní, schopných velitelů či dobrého plánování. Stejně nepostradatelné jsou ale i dobré mapy. Mapy zachycující bojové střety se poprvé objevily už ve starověku a od té doby nás informují nejen o průběhu bojů, ale také o tom, jakým způsobem chtěly zúčastněné strany prezentovat světu své vítězství nebo porážku. Pojďme se tedy jejich prostřednictvím seznámit s fascinujícími příběhy válek starověkých říší, způsobem boje středověkých království, soupeřením koloniálních impérií i s moderními globálními konflikty! Tato kniha zachycuje více než 2000 let historie a zpracovává více než 70 historických map, které vyprávějí fascinující příběh války: od starověkého a středověkého válčení až po současné globální konflikty. Například: Bitva u Kadeše (1275 př. n. l.) | Bitva u Actia (31 př. n. l.) | Bitva u Hastingsu (1066) | Bitva u Kresčaku (1346) | Bitva u Sekigahary (1600) | Obléhání Vídně (1683) | Bitva u Palásí (1757) | Bitva u Trafalgaru (1805) | Bitva u Solferina (1859) | První bitva u Bull Runu (1861) | Bitva u Hradce Králové (1866) | Bitva o Gallipoli (1915) | Španělská občanská válka (1936–39) | Operace Barbarossa (1941) | Bitva o Berlín (1945) | Šestidenní válka (1967) | Operace Pouštní bouře (1991) | Válka na Donbasu (2014)

Encyklopedická příručka dějin Prahy, sestavená kolektivem historiků pod vedením Zdeňka Míky a Pavly Státníkové. Chronologicky řazená hesla sledují hospodářské, sociální, politické a kulturní dějiny našeho hlavního města a jeho urbanistický a architektonický vývoj, a to od prvních stop osídlení pražské kotliny až po současnost. Chronologickou osnovu doplňují krátké úvodní statě k jednotlivým kapitolám. Přílohy v závěru knihy informují o vývoji pražské populace, o územním a administrativně správním rozvoji města, o mužích v čele města atd. K rychlé orientaci by měly čtenáři napomoci základní řejstříky, jmenný, místní i věcný. Třetí, doplněné a upravené vydání.

Druhá časť Thukydidovho diela Dejiny peloponézskej vojny obsahuje knihy V–VIII. Udalosti V. knihy sa začínajú v desiatom roku vojny, v ktorom bol medzi Aténami a Spartou uzavretý Nikiov mier. Uzavretím mieru však vojnové udalosti nedostali nadlho oddych. Bojové ambície zvíťazili nad argumentmi života v mieri a vojská oboch strán sa opäť vrhajú do nových, ešte krutejších bojov. Thukydides nám podáva charakteristiky najvýznamnejších osobností zúčastňujúcich sa vojny, poukazuje na klady, ale aj tienisté stránky, ktoré sprevádzali ich život. Ukazuje pozitíva, ale i chyby pri rozhodnutiach, ktoré niekedy znamenali významné víťazstvá, inokedy záhubu celých vojsk. Vykresľuje také osobnosti, ako boli v Aténach Perikles, Demosthenes, Kleon, Alkibiades, Nikias či v Sparte Brasidas, Agis, Gyllipos. O udalostiach peloponézskej vojny Thukydides podáva opisy na základe svedectiev „na vlastné oči“, ktoré buď sám zažil, videl, alebo ich získal od priamych účastníkov bojov či iných udalostí. Príbehy Thukydidovho diela sú tak vo veľkej miere opisom skutočnosti, zbavenej subjektívnych a neistých prvkov. Aj preto Thukydidovo dielo tvorí pre nás cenný zdroj objektívneho poznania histórie antického sveta. Publikácia obsahuje komplexnú štúdiu Petra Kuklicu Dejinný význam Thukydidovho diela v kontexte vzniku a vývoja gréckej civilizácie, ktorá podrobne rozoberá Thukydida a jeho literárnu tvorbu. Štúdia čitateľa stručne sprevádza dejinami Atén, Sparty či iných miest a oblastí Grécka, od najstarších zmienok o ich vzniku, vysvetľuje vývoj politických zriadení v týchto mestách, výstižne charakterizuje boje Grékov, ktoré predchádzali peloponézsku vojnu, stručne opisuje najvýznamnejšie osobnosti. Záver štúdie patrí hodnoteniu diela z rôznych aspektov, s poukázaním na všetky najdôležitejšie udalosti Thukydidovho života a peloponézskej vojny.

Som kaviarenský povaľač a nehanbím sa za to, napísal v roku 2013 Milan Lasica. Kaviarne sa totiž stali fenoménom spoločenského života na celom svete. V najnovšom čísle štvrťročníka Príbehy 20. storočia sme preto nazreli do života kultových bratislavských kaviarní v 20. storočí, do zvykov v pohostinstvách aj podnikov, kde sa tvorili dejiny. Kaviarne, podniky, krčmy či viechy sa stali súčasťou našej spoločnosti a formovali ju rovnako ako vzdelávacie inštitúcie, divadlá či politické ustanovizne. Aj pri šálke kávy, krígli piva či poháriku vodky sa tvorili naše dejiny a zanechali hlbokú stopu na pamäti národa. Preto sme sa rozhodli toto číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia venovať kaviarni. Tej tradičnej, kde sa v uliciach Bratislavy a iných miest roky schádzali štamgasti, intelektuáli aj umelci. Tej metaforickej, ktorú mal v zuboch komunistický režim a na ktorú sa dnes útočí ako na skupinu ľudí, ktorí od šálok hipsterskej kávy údajne nerozumejú problémom bežných Slovákov. A tiež tej prenesenej, ktorá už ani nie je kaviareň, ale skôr pohostinstvo či krčma, kde sa názory potúžené alkoholom šíria intenzívnejšie, niekedy agresívnejšie, no s o to väčším oduševnením. To všetko prostredníctvom príbehov odborníkov, novinárov, umelcov aj pamätníkov. V časopise s podtitulom Dejiny v šálke kávy nájdete okrem iného: - Rozhovor s Jánom Kamenistým, kde hovorí o tom, do ktorých kultových kaviarní a krčiem chodili známi slovenskí politici či literáti aj ako sa čašníci správali k stálym hosťom. - Príbehy vzniku, zlatej doby a pádu legendárnych bratislavských kaviarní z pera etnológa Petra Salnera. - Spomienky Maroša Pavúka, zakladateľa alternatívneho hudobného klubu Bombura v Brezne, ktorý sa musel potýkať v 90-tych rokoch aj s mafiou. - Komentár Laca Oravca o tom, kto je to vlastne tá metaforická bratislavská kaviareň a ako sa z toho výrazu stalo hanlivé označenie. - Už tradične v časopise nájdete príbehy pamätníkov, ktorých život bol spätý s podnikmi, kaviarňami či pohostinstvami, ako aj metodické listy určené pre pedagógov či rodičov. - Časopis uzatvára umelecké stvárnenie kaviarní vo výbere kurátorky Lucie G. Stach. Číslo o tom, ako sa pri poháriku, šálke kávy či čaši vína menili malé aj veľké dejiny, opäť ilustroval Matúš Maťátko. Prečítajte si ho aj vy, ideálne práve v prostredí kaviarne!

Preskúmajte fascinujúce dejiny ľudstva oživené prostredníctvom zrozumiteľných a prehľadných máp. V slovenskom preklade vychádza ďalšia z radu úchvatných encyklopédií z anglického vydavateľstva Dorling Kinderlsey. Zaujíma vás, čo sa dialo v minulosti? Odpoveď nájdete v dejinách vyrozprávaných prostredníctvom máp. Vyše 140 špeciálne vytvorených máp zachytáva udalosti tak, ako sa odohrávali – či už na súši, alebo na mori. Množstvo dôležitých informácií a prehľadná grafika vás prevedú kľúčovými okamihmi dejín ľudstva od staroveku až do dnešných čias. Podmanivé príbehy dopĺňajú časové osi a podnetný obrazový materiál. Autor predslovu Peter Snow je významný spisovateľ, novinár a komentátor. Napísal niekoľko kníh o vojnovej histórii a svoje reportáže, dokumenty a historické programy predstavil aj v televízii. Dôraz kladie na geografické pozadie veľkých dejinných udalostí a ozbrojených konfliktov. Z anglického originálu preložila Barbora Andrezálová.

Autor gótských (Getica) a římských dějin (Romana), sepsaných kolem roku 550 n. l., stojí na pomezí mezi dvěma epochami. O jeho životních osudech není mnoho známo vyjma faktu, že se sám hrdě hlásil k příslušnosti ke germánskému kmeni Gótů. Jeho dějiny Gótů přinášejí mnoho unikátních informací o historii tohoto kmene a lze je zařadit po bok obdobných "národních historií" (např. Paula Ciacona či Řehoře z Toursu). Přes jistá omezení spočívající v množství smyšlenek a nepravd, které autor do díla vložil, se jedná o zásadní a nenahraditelný pramen ke zkoumání doby tzv. stěhování národů.V případě rané historie Gótů je Jordanes dokonce naším jediným narativním zdrojem. Oba spisy můžeme zároveň vnímat i jako neocenitelné očité svědectví o hluboké proměně světa, kultury i společnosti na sklonku římského starověku a nástupu evropského středověku.