Hľadanie: Dějiny psané Římem
zobraziť:
Dějiny psané Římem
Kniha hovoří o městě, které se nazývá věčným, i o říši, jíž dalo jméno. Vypráví o cestě od bezvýznamnosti ke světovládě, o válkách i kulturních památkách, o hrdinských i všedních dnech, o slávě i o rubu této slávy. Je to vzrušující líčení nenávratného mládí lidstva, jež nazýváme antikou, z pera jednoho nejlepších autorů literatury faktu - Vojtěcha Zamarovského.
Na stiahnutie
7,00 €
Dejiny písané Rímom
Kniha Dejiny písané Rímom z pera majstra Zamarovského hovorí o meste, ktoré sa nazýva večným, i o Rímskej ríši, ktorej dalo toto mesto meno. Autor sleduje cestu od bezvýznamnosti k svetovláde, vojny i kultúrne pamiatky, píše o hrdinských i o všedných dňoch, o sláve i o negatívnej strane slávy. Vojtech Zamarovský napísal vzrušujúce rozprávanie o nenávratnej mladosti ľudstva, ktorú voláme antika. Rím po sebe nezanechal len úžasné pamiatky, nádherné paláce a chrámy z minulých storočí. Jeho dejiny vypĺňajú činy antickej veľkosti a po stáročia bol vládcom takmer celého, vtedy známeho sveta. Hranice Rímskej ríše sa v časoch jej najväčšej slávy tiahli od Perzského zálivu po Severné more, od horného Nílu po Dunaj a Rýn, od predhorí Kaukazu po pohoria Atlasu. Rímske dedičstvo má výnimočný význam. Bez antického Ríma by nebolo modernej Európy ani toho, čo Európania vytvorili na iných svetadieloch.
Čitateľom ponúkame nové, upravené vydanie knihy.
dostupné aj ako:
Dějiny psané Římem - Mistři slova
Dějiny psané Římem - audiokniha obsahuje poutavé vyprávění o prastarém městě Řím od oblíbeného autora literatury faktu a popularizátora antiky - Vojtěcha Zamarovského.
Predaj skončil
9,12 €
Dejiny písané Rímom
Kniha Dejiny písané Rímom z pera majstra Zamarovského hovorí o meste, ktoré sa nazýva večným, i o Rímskej ríši, ktorej dalo toto mesto meno. Autor sleduje cestu od bezvýznamnosti k svetovláde, vojny i kultúrne pamiatky, píše o hrdinských i o všedných dňoch, o sláve i o negatívnej strane slávy. Vojtech Zamarovský napísal vzrušujúce rozprávanie o nenávratnej mladosti ľudstva, ktorú voláme antika. Rím po sebe nezanechal len úžasné pamiatky, nádherné paláce a chrámy z minulých storočí. Jeho dejiny vypĺňajú činy antickej veľkosti a po stáročia bol vládcom takmer celého, vtedy známeho sveta. Hranice Rímskej ríše sa v časoch jej najväčšej slávy tiahli od Perzského zálivu po Severné more, od horného Nílu po Dunaj a Rýn, od predhorí Kaukazu po pohoria Atlasu. Rímske dedičstvo má výnimočný význam. Bez antického Ríma by nebolo modernej Európy ani toho, čo Európania vytvorili na iných svetadieloch.
Čitateľom ponúkame nové, upravené vydanie knihy.
Na stiahnutie
9,70 €
dostupné aj ako:
Dejiny písané Rímom
Kniha Dejiny písané Rímom hovorí o meste, ktoré sa nazýva večným, i o ríši, ktorej dalo meno. O ceste od bezvýznamnosti k svetovláde, o vojnách i kultúrnych pamiatkach, o hrdinských i všedných dňoch, o sláve i o rube tejto slávy. Je to vzrušujúce rozprávanie o nenávratnej mladosti ľudstva, ktorý voláme antika, z pera Vojtecha Zamarovského. Rím nezanechal po sebe len úžasné pamiatky, nádherné paláce a chrámy z minulých storočí. Jeho dejiny vypĺňajú činy naozaj antickej veľkosti a po stáročia bol vládcom takmer celého vtedy známeho sveta. Hranice Rímskej ríše v časoch jej najväčšej slávy sa tiahli od Perzského zálivu po Severné more, od horného Nílu po Dunaj a Rýn, od predhorí Kaukazu po pohoria Atlasu. Rímskemu dedičstvu sa pripisuje výnimočný význam. Bez antického Ríma by nebolo modernej Európy ani toho, čo Európania vytvorili na iných svetadieloch.
Na stiahnutie
8,50 €
dostupné aj ako:
Cyril a Metoděj mezi Konstantinopolí a Římem, 2. vydání
Známý český byzantolog Vladimír Vavřínek s využitím nových vědeckých poznatků líčí příběh cyrilometodějské misie. Zasvěceně líčí byzantské prostředí, z něhož Konstantin-Cyril a Metoděj na Velkou Moravu přišli, vysvětluje motivy jejich vyslání i roli, kterou sehráli v utváření tamní společnosti. Knihu je doplněna obrazovou přílohou a tematickými rejstříky.
Dejiny Uhorska
Uhorsko bolo po viac ako deväť storočí neodmysliteľnou súčasťou strednej, resp.
stredo-východnej Európy, regiónu, v ktorom sa utvárali a vo vzájomnom ovplyvňovaní
sa koexistovali viaceré moderné národy, popri Maďaroch, Nemcoch, Rusínoch
či Rumunoch predovšetkým Slováci. Uhorsko, jeho história a kultúra v najširšom
zmysle slova sú teda organickou a nezastupiteľnou časťou aj dejín Slovenska.
Takmer jedno tisícročie sa územie dnešného Slovenska a jeho obyvateľstva nachádzalo
vo zväzku Uhorského kráľovstva, kde napokon vznikol aj samotný slovenský
národ, jeho ľudová slovesnosť, hovorový i spisovný jazyk a národná kultúra.
Uhorské dejiny sú teda jednoducho súčasťou slovenských dejín, nehľadiac na to, či sa
predmetné udalosti odohrávali v Košiciach, Pešti alebo Koložvári. Všetky utvárali
osudy spoločnej krajiny a všetko dobré či zlé, čo priniesli, sa stalo súčasťou dejín jej
národov, aj keď dnes žijú v rozdielnych štátnych útvaroch (vrátane Slovenska a Slovákov).
Tak ako bez pohľadu na celú republiku bez Prahy nemožno poznať dejiny
Československa (a Slovenska ako jeho súčasti), tak nie je mysliteľné bez celouhorského
kontextu a znalosti najvýznamnejších procesov, prebiehajúcich často mimo
dnešného Slovenska, pochopiť a osvojiť si jeho dejiny.
Dejiny Slovenska, 3. vydanie
Základnou otázkou, ktorú som si musel položiť na konci 90. rokov minulého storočia a ktorú si musím položiť aj teraz, je: Čo sú to dejiny Slovenska? A odpoveď je rovnaká: Sú to dejiny súčasného teritória Slovenska a dejiny jeho obyvateľov s dôrazom na slovenský národný príbeh, pretože je to príbeh dominantného etnika na tomto území. Zaujímavá je pritom metamorfóza Maďarov, ktorí boli v Uhorsku súčasťou národa, ktorého predstavitelia držali opraty štátu pevne v svojich rukách a po vzniku Československej republiky sa stali jednou z jej menšín. Ostatné národnosti a etnické skupiny boli v menšinovom postavení v Uhorsku i v Československu, aj keď sa rámec toho postavenia tiež zmenil.
Veľká Morava | V stredovekom Uhorsku | Pod tureckou hrozbou | Osvietenský absolutizmus | Vznik moderného slovenského národa | Postupné odcudzovanie sa uhorskému štátu | V medzivojnovom Československu | Slovenský štát ako Hitlerov satelit | Komunistická diktatúra a jej kríza | Pád komunizmu I Slovenská republika | Pandémia a politika
DUŠAN KOVÁČ známy slovenský historik, ktorý sa špecializuje na slovenské dejiny 19. storočia a prvej polovice 20. storočia
Za Římem
V Australském širáku a prošlapaných bagančatech nachodil Tomislav Petr za patnáct let stovky kilometrů po místech více či méně vzdálených od Říma. Všechny své výlety zaznamenal do svých deníků. Co na tom, že deníky jsou třicet let staré. Tak jako tak bude mít čtenář chvílemi neodolatelnou chuť vyrazit na cestu a vše si sám porovnat.
Dopisy psané stoikem
Jaký je smysl života, v čem spočívá pravé štěstí, jak dosáhnout trvalé radosti, neohrožené mysli a moudrosti, jak žít, ale také jak zemřít, to jsou základní témata a otázky nejznámějšího a nejčtenějšího Senekova díla, které vzniklo před téměř dvěma tisíci lety a které se nyní poprvé v úplnosti dostává k českému čtenáři. Jeden z nejcitovanějších autorů všech dob v něm prostřednictvím dopisů adresovaných svému příteli Luciliovi Iuniorovi odpovídá na základní otázky lidské existence a nabízí klíč k tomu, jak se stát opravdovým mudrcem a připodobnit se bohu.
Vyhýbej se davu, usiluj o trvalý duševní klid, neochvějnou vyrovnanost a vnitřní autonomii, vypěstuj si nezávislost na vrtkavé a nevyzpytatelné Štěstěně, která někdy štědře obdarovává, a jindy zas bere, pohrdej bohatstvím, slávou, ale i smrtí, nepodléhej vášním a vnějším impulzům, odpoutej se od všeho pomíjivého a především se uč žít v souladu s přirozeností a neustávej v sebezdokonalování a vědomém utváření vlastního já – to jsou hlavní naučení a doporučení, která Lucius Annaeus Seneca rozpracoval a zformuloval již v letech 63 a 64 našeho letopočtu a která díky výraznému individiualismu, jakož i modernímu jazyku a živé dikci, dodnes nepřestávají inspirovat čtenáře.
První kompletní vydání Senekových dopisů Luciliovi vychází v překladu Bohumila Ryby a Václava Bahníka. Vydání je doplněno úvahou Petra Dvořáka o stoickém pojetí osobní transformace a ideálu emočního života.
Příběhy psané válkou
Kniha „Příběhy psané válkou“ se snaží poukázat na obyčejné lidské přátelství, které se rodilo v těžké době druhé světové války a často pomohlo zachránit život, a které se v dnešní přetechnizované a uspěchané době bohužel kamsi vytrácí. Příběhy zde vyprávěné nemají za cíl přehnaně glorifikovat, ale ukázat obyčejné lidské vlastnosti, jako je odvaha, vlastenectví, důvtip, odhodlanost, hrdinství, vynalézavost, strach, smysl pro humor či nedostatek kázně. Také se nebojí poukázat na nepřipravenost, byrokracii a stupiditu některých rozkazů, zejména na začátku války, nebo na nevypočitatelné hrátky osudu či prostého lidského štěstí. Nevyhýbají se ani nahlédnout na kastování v jednotkách a rozdíly v životě důstojníků a mužstva. Autoři tak aspoň trochu splatí těmto lidem morální dluh, který k nim cítí.
dostupné aj ako:
Dejiny sveta mapa za mapou
Preskúmajte fascinujúce dejiny ľudstva oživené prostredníctvom zrozumiteľných a prehľadných máp.
V slovenskom preklade vychádza ďalšia z radu úchvatných encyklopédií z anglického vydavateľstva Dorling Kinderlsey. Zaujíma vás, čo sa dialo v minulosti? Odpoveď nájdete v dejinách vyrozprávaných prostredníctvom máp. Vyše 140 špeciálne vytvorených máp zachytáva udalosti tak, ako sa odohrávali – či už na súši, alebo na mori. Množstvo dôležitých informácií a prehľadná grafika vás prevedú kľúčovými okamihmi dejín ľudstva od staroveku až do dnešných čias. Podmanivé príbehy dopĺňajú časové osi a podnetný obrazový materiál.
Autor predslovu Peter Snow je významný spisovateľ, novinár a komentátor. Napísal niekoľko kníh o vojnovej histórii a svoje reportáže, dokumenty a historické programy predstavil aj v televízii. Dôraz kladie na geografické pozadie veľkých dejinných udalostí a ozbrojených konfliktov.
Z anglického originálu preložila Barbora Andrezálová.
Malé dejiny Rusínov (2. vydanie)
Monografia sumarizčného charakteru Malé dejiny Rusínov predstavuje súhrnnú prácu o histórii Rusínov v celom priereze dejín tohto malého stredoeurópskeho národa. Karpatskí Rusíni patria geopoliticky aj zemepisne do strednej Európy, do jej najvýchodnejšej časti, ktorá sa už dotýka pomyselnej historicko-civilizačnej čiary rozdeľujúcej svet na západný - svet latinskej kultúry a východný - ortodoxný, svet byzantskej kultúry. Politické dejiny Rusínov sú úzko spojené s dejinami štátnych útvarov, ktorých súčasťou bolo nimi obývané územie, s Uhorským kráľovstvom, Sedmohradským kniežatstvom, s habsburskou monarchiou, Maďarskou republikou, Československou republikou, Maďarským kráľovstvom, Sovietskym zväzom a Ukrajinou. Karpatskí Rusíni prežívali spolu so všetkými národmi tohto regiónu zložité, búrlivé a často protirečivé dejiny. Vlastné politické dejiny Rusínov začínajú v dobe rusínskeho národného obrodenia v 19. storočí. Dejinami karpatských Rusínov sa zaoberala nielen rusínska historiografi a, ale tiež maďarská, rakúska, ruská, česká, slovenská, sovietska a ukrajinská. Úvahy maďarských, rakúskych, českých a slovenských historikov o tom, že Rusíni sú súčasťou stredoeurópskych dejín sú logické. Na druhej strane dnešná beletrizovaná, nadmieru spolitizovaná a nacionalistická ukrajinská historiografia neuznáva Rusínov ani ako svojbytný národ, ani samostatnosť ich dejín...
Gótské dějiny - Římské dějiny
Autor gótských (Getica) a římských dějin (Romana), sepsaných kolem roku 550 n. l., stojí na pomezí mezi dvěma epochami. O jeho životních osudech není mnoho známo vyjma faktu, že se sám hrdě hlásil k příslušnosti ke germánskému kmeni Gótů. Jeho dějiny Gótů přinášejí mnoho unikátních informací o historii tohoto kmene a lze je zařadit po bok obdobných "národních historií" (např. Paula Ciacona či Řehoře z Toursu). Přes jistá omezení spočívající v množství smyšlenek a nepravd, které autor do díla vložil, se jedná o zásadní a nenahraditelný pramen ke zkoumání doby tzv. stěhování národů.V případě rané historie Gótů je Jordanes dokonce naším jediným narativním zdrojem. Oba spisy můžeme zároveň vnímat i jako neocenitelné očité svědectví o hluboké proměně světa, kultury i společnosti na sklonku římského starověku a nástupu evropského středověku.
Dějiny židovského národa, 3. vydání
Dějiny Židů jsou svého druhu dějiny světa, ovšem viděné pod velmi neobvyklým úhlem, očima inteligentní a vzdělané oběti. Johnsonovi však jde ještě o víc: ukázat podstatu samé historie a křesťanské civilizace. Žádný národ netrval nikdy s větší neochvějností než Židé na tom, že dějiny mají účel a lidstvo osud. Od nepaměti se drželi této víry tváří v tvář strašnému utrpení. Jejich víra a osud daly vzniknout mnoha velkolepým projektům pro lidstvo, vzniklým jak z božské inspirace, tak vytvořených člověkem. S jistou nadsázkou lze proto říci, že Židé stojí v samém středu věčného úsilí dát lidskému životu vznešený záměr. Tato kniha je nejen monumentální kronikou v čase (4 000 let) a prostoru (celý svět), ale syntézou i dramatem. Zároveň nám dává jakoby nahlédnout na odvrácenou stranu naší vlastní rozporuplné civilizace.
Dějiny I
Polybios patří spolu s Hérodotem a Thúkydidem do velké trojice starořeckých historiků. Žil v době římské expanze a ač byl Řek tělem i smyšlením, přijal její ideologii a světovládné ambice. Politicky se angažoval ve vedení achajského spolku a po záboru Řecka Římem r. 168 intervenoval ve prospěch mnoha krajanů, čímž si vysloužil všeobecnou vděčnost. Literárně se věnoval dějepisectví, v němž si za cíl zvolil objasnění římské hegemonie a jejich příčin.
Ve svém hlavním díle Historiai (Dějiny) skládajícím se z 40 knih vylíčil dějiny své doby od počátku druhé války punské až po dobytí Kartága, tj. období let 220 – 144 př. Kr. Z tohoto díla se dochovala v úplnosti první pětice knih, ostatní pak ve výtazích.
V dějinách dějepisného žánru je Polybios typem pragmatického historika, jenž své dílo založil na osobní zkušenosti a události zaznamenával nezkresleně, podle pravdy. Smyslem historie podle něj není zábava, ale poznání a pochopení minulosti a poučení pro budoucnost. Historik má hledat souvislosti mezi událostmi a zkoumat jejich motivya příčiny.
Polybios odvozuje osud státu těsně od podoby a konstrukce jeho ústavy, a právě v římské ústavě, kombinující monarchické, demokratické a aristokratické prvky, shledával základ mocenských úspěchů a perspektivu.
Pro svůj postřeh a analytickou hloubku se Polybios stal prototypem moderního pojetí historiografie, jeho politické teorie nalezly ohlas u renesančních a novověkých myslitelů.
Dějiny vycházejí poprvé v českém překladu. Přeložil, předmluvou, poznámkami a rejstříkem opatřil Univ. prof. PhDr. Pavel Oliva, DrSc.
Dejiny právneho a politického myslenia
Učebnica politickej, právnej a sociálnej filozofie, ktorá predstavuje teoretické riešenia politicko-právnych a právno-filozofických problémov v jednotlivých etapách vývoja politického a právneho myslenia i spoločenských zmien, ktoré boli významnými ideovými počinmi reflektované. Ide najmä o prínos najvýznamnejších mysliteľov k poznaniu východísk a povahy prirodzeného a pozitívneho práva, vzťahu etiky, práva a politiky, slobody, rovnosti a spravodlivosti, slobody a spoločenského poriadku, štátu a moci, ľudských práv.
Zámerom autorov je oboznámiť študentov práva s dedičstvom politickej, právnej a sociálnej filozofie a zároveň poukázať na konfrontáciu rôznych stanovísk, rozličné štýly myslenia a spôsoby argumentácie.
Jej cieľom je prispieť ku kultivácii myslenia študentov a k prehĺbeniu poznania rozmanitostí myšlienkového vývoja právnej, politickej a sociálnej filozofie.
Brána do Európy. Dejiny Ukrajiny
Ukrajina sa zmieta v napätej vojne s Ruskom o zachovanie svojej územnej celistvosti a politickej nezávislosti. Súčasný konflikt je posledným v dlhej histórii bojov o jej územie a o uznanie jej existencie ako samostatného národného štátu. Oceňovaný historik Serhii Plokhy tvrdí, že ak chceme pochopiť prítomnosť a budúcnosť tejto krajiny, musíme najskôr spoznať jej minulosť.
Ukrajinu, ktorá sa nachádza na križovatke medzi strednou Európou, Ruskom a Blízkym východom, formovali rozličné impériá, ktorým slúžila ako strategická brána medzi Východom a Západom – počnúc Byzanciou a Osmanskou ríšou, končiac Treťou ríšou a Sovietskym zväzom. Ukrajina bola po stáročia miestom, kde sa stretávali rôzne kultúry. Miešali sa tu usadlé a kočovné národy a na stepnom pohraničí sa stretávalo kresťanstvo s islamom, čo viedlo k vytvoreniu spoločenstva divokých bojovníkov známych ako kozáci. Súbežné pôsobenie katolíckej a pravoslávnej cirkvi tu zas vytvorilo náboženskú tradíciu, ktorá spája západné a východné kresťanstvo. Ukrajina bola aj domovom miliónov židov či rodiskom chasidizmu – a jedným z vražedných polí holokaustu.
Plokhy skúma historickú identitu Ukrajiny na životoch hlavných postáv ukrajinských dejín: kyjevskoruského princa Jaroslava Múdreho, ktorého dcéra Anna sa stala francúzskou kráľovnou; kozáckeho vládcu Ivana Mazepu, ktorého Byron a Puškin zvečnili vo svojich básňach; Nikitu Chruščova a jeho chránenca Leonida Brežneva, ktorý sa napokon stal jeho nepriateľom, a aj na životoch hrdinov protestov na Majdane z rokov 2013 a 2014, ktorí stelesňujú súčasný boj o budúcnosť Ukrajiny.
Ako vysvetľuje Plokhy, dnešná kríza je tragickým opakovaním histórie, pretože Ukrajina sa opäť ocitla v centre boja globálnych rozmerov. Kniha Brána do Európy poskytuje jedinečný pohľad na pôvod a potenciálne dôsledky najnebezpečnejšej medzinárodnej krízy od konca studenej vojny.
dostupné aj ako:
Dějiny Ukrajiny
Jen málo evropských národů prožilo tak nešťastné dějiny, plné násilí, útlaku a odnárodňování. Pouze v raném středověku měli Ukrajinci vlastní stát, tzv. Kyjevskou Rus, jehož ukrajinský ráz byl však pouze teritoriální, neboť se jednalo o státní útvar všech východních Slovanů před vznikem moderního ukrajinského, který si později stejně přisvojili Velkorusové.
Ukrajince pak čekala mongolská pohroma, po ní nadvláda Litvy a pak ještě Polska, podivné období polosamostatné tzv. hetmanštiny v rámci expandující Moskevské Rusi, která byla během 18. století brutálně zlikvidována. Teprve v roce 1919 došlo k obnově ukrajinské samostatnosti, která však měla díky polské a bolševické agresi jen jepičí život. Komunisté však Ukrajince za samostatný národ nepovažovali, v rámci formálně samostatné Ukrajinské sovětské republiky přišly další útrapy jako hladomor, komunistické odnárodňování, Černobyl atd. Teprve rozpad Sovětského svazu umožnil Ukrajincům získat samostatnost, ale i o ni musí nyní znovu bojovat.