Hľadanie: Analógový tato
zobraziť:
Analógový tato
Analógový tato? Veď hrot atramentového pera, ktorým sa učil písať, dávno stratil ostrosť. Škvrny od vývojky načisto vybledli a v tmavej komore sa už iba raz za mesiac pri bielom svetle oholí. Magnetofónové kazety má vo veľkej škatuli uložené v garáži a gramoplatne počúva iba ak na Vianoce. Ťuká do klávesnice laptopu, fotí mobilom a hudbu počúva vo formáte MP3 či WAV, nech to už znamená čokoľvek. A predsa, signály, ktoré prijíma a vysiela, nie sú obyčajné logické jednotky a nulky.
Vladimír Leksa-Pichanič zaznamenáva formou malých poetických aj prozaických kusov (niekto by ich nazval aforizmami, epigramami, básničkami, minipoviedkami, či haiku) postrehy človeka na generačnom rozmedzí. Zaznamenáva ich ostro ako najcitlivejší fotografický film, s presnosťou diamantovej ihly ich potom reprodukuje. Jeho zápisy sú spojité, súvislé a hlboké. A ako je tomu u analógových záznamov, každý z nich je originál. Ešte sa dobre pamätá na desaťročného chlapca hrajúceho sa s dreveným nákladiakom a už vidí iného desaťročného chlapca hrajúceho sa s tabletom. Analógový tato digitálneho syna. Čo sa zmenilo a čo okrem lega pretrváva? Nepotrebujete dekodér, aby ste našli odpoveď.
Na stiahnutie
4,00 €
dostupné aj ako:
Analógový tato
Analógový tato? Veď hrot atramentového pera, ktorým sa učil písať, dávno stratil ostrosť. Škvrny od vývojky načisto vybledli a v tmavej komore sa už iba raz za mesiac pri bielom svetle oholí. Magnetofónové kazety má vo veľkej škatuli uložené v garáži
a gramoplatne počúva iba ak na Vianoce. Ťuká do klávesnice laptopu, fotí mobilom a hudbu počúva vo formáte MP3 či WAV, nech to už znamená čokoľvek. A predsa, signály, ktoré prijíma a vysiela, nie sú obyčajné logické jednotky a nulky.
Vladimír Leksa-Pichanič zaznamenáva formou malých poetických aj prozaických kusov (niekto by ich nazval aforizmami, epigramami, básničkami, minipoviedkami, či haiku) postrehy človeka na generačnom rozmedzí. Zaznamenáva ich ostro ako najcitlivejší fotografický film, s presnosťou diamantovej ihly ich potom reprodukuje. Jeho zápisy sú spojité, súvislé a hlboké. A ako je tomu u analógových záznamov, každý z nich je originál. Ešte sa dobre pamätá na desaťročného chlapca hrajúceho sa s dreveným nákladiakom a už vidí iného desaťročného chlapca hrajúceho sa s tabletom. Analógový tato digitálneho syna. Čo sa zmenilo a čo okrem lega pretrváva? Nepotrebujete dekodér, aby ste našli odpoveď.
tato? Veď hrot atramentového pera, ktorým sa učil písať, dávno stratil ostrosť. Škvrny od vývojky načisto vybledli a v tmavej komore sa už iba raz za mesiac pri bielom svetle oholí. Magnetofónové kazety má vo veľkej škatuli uložené v garáži a gramoplatne počúva iba ak na Vianoce. Ťuká do klávesnice laptopu, fotí mobilom a hudbu počúva vo formáte MP3 či WAV, nech to už znamená čokoľvek. A predsa, signály, ktoré prijíma a vysiela, nie sú obyčajné logické jednotky a nulky.
dostupné aj ako:
Čipkovaný tato
Známy slovenský herec Igor Adamec roky bavil deti ako Kakaovník, teraz pre ne ako Čipkovaný tato pripravil zábavné rozprávky pred spaním. Vystupujú v nich súčasní hrdinovia: poštárka, ítečkár, dirigent, starosta, fotograf či kúzelník. Zakaždým sa im stane veselá a vtipná príhoda, na ktorej sa dobre zabavia nielen deti, ale aj ich rodičia či starí rodičia. Rozprávka predsa poteší v každom veku! Poskytne útechu a povzbudenie pred ďalším dňom. Prináša tiež nádej, že zázraky existujú. Tak teda dobrú noc a sladké sny!
Táto izba sa nedá zjesť
Sú debuty tápajúce, rozpačité, kvalitatívne nevyvážené, ale tento medzi ne nepatrí. Hochholczerová sa nebojí prísť s kontroverznými, drásavými témami, nekladie si servítky pred ústa, ide s kožou na trh a nie je a priori posratá z toho, ako to bude prijaté a za to jej tlieskam. Táto kniha sa dá zhltnúť, ale jej obsah v nás ešte dlho, veľmi dlho zostane nestrávený kvasiť. A to je dobre. (Ivana Gibová)
Mladá autorka nevarila z vody, neplietla bič z-viete-čoho. Najprv niečo zažila, potom s obdivuhodným talentom písala. Tá izba sa nedala zjesť, táto kniha sa dá zhltnúť, hoci nie je určená na prvoplánovú zábavu pod plážovým slnečníkom a nechutí ako melónový pelendrek. Ide v nej však o život, pretože tie spočiatku drobné, nenápadné udalosti, vyrozprávané poetickými, osviežujúco originálnymi až surreálnymi vetami, postupne vytvárajú príbeh vzťahu dospievajúceho dievčaťa k staršiemu mužovi a všetkého, čo s tým súvisí a čo navždy zmenilo minimálne jeden osud a jeden pohľad na svet. (Balla)
O AUTORKE
Nicol Hochholczerová (*1999) pochádza z Rimavskej Soboty, študuje na katedre grafiky Akadémie umení v Banskej Bystrici. Ocenenia za prozaickú tvorbu získala v literárnych súťažiach Poviedka, Medziriadky, Literárny Kežmarok, Kukučínova Revúca a za knižnú ilustráciu v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska. Novela Táto izba sa nedá zjesť je jej knižným debutom.
UKÁŽKY Z KNIHY
Tereza nie je jeho dcéra, mohla by byť, ale nie je, jeho dcéra má kučeravé vlasy a Tereza rovné, spľasnuté okolo tváre. Jeho dcéra má drobný nos a Tereza orlí, k nemu husté obočie a pery, na ktoré by sa hodil rúž, kým jeho dcéra má namiesto úst úzku čiarku ako na prasiatku, takú úzku, že sa do nej nezmestili žiadne mince jeho otcovstva, púšťala ich na zem a zamykala sa v izbe. Tereza má pery, ktorými ho teraz bozkáva, jazyk mu medzi ne padá ako zlatá minca, Ivan počuje tú mincu cinknúť, počuje, ako si ju Tereza doma šúcha o stehná a rodičia sa jej pýtajú kde si bola, a počuje aj, ako Tereza hovorí so Silviou v meste, a celý čas sa jej trasú ruky. (str. 27)
Aj moji učitelia sú prekrásni, majú prekrásne brady, prekrásne zadky v tesných nohaviciach a každú chvíľu nejakú časť tela v sadre alebo v dlahe alebo aspoň obviazanú elastickým obväzom, ešte aj moja slovenčinárka je prekrásna, keď sa ma pýta, či nepotrebujem číslo na psychológa, Tereza, nepotrebujete číslo na psychológa, moja sestra chodila k jednému výbornému, a ja krútim hlavou. Kedysi si na týchto ľudí žiarlil. Teraz ti volám a hovorím, akí sú prekrásni a múdri, a ty ma prerušíš a povieš som u priateľky a kladiem parkety, zavolaj mi neskôr. (str. 101)
dostupné aj ako:
Milý Tato
Keď zomrel Július Satinský, jeho dcéra Lucia mala 16 rokov. Aby sa vyrovnala so stratou, rozhodla sa mu písať listy. Listy z tohto sveta. O tom, ako jej chýba, o spomienkach na detstvo, o tom, čo všetko sa s jeho dielom dialo.
Tento roku uplynie od smrti Júliusa Satinského 20 rokov a Lucia sa rozhodla svoje listy zverejniť. Ako píše v poslednom liste: „Venujem ich čitateľstvu na Tvoje okrúhle smrtiny. Autorka týchto listov nezomrela, len už neexistuje. Ani svet, v ktorom sme žili my dvaja spolu, už neexistuje. Pre mňa sú dnes tieto listy nečakane spomienkou nielen na Teba, ale aj na ten svet. "
dostupné aj ako:
Táto kniha nemá rada čítanie
Čo sa dá robiť s knihou, ktorá nemá rada čítanie? Čítať ju!
Táto neobyčajne živá, neskrotná a úplne čarovná obrázková kniha bude pre každého čitateľa výzvou! Všemožne sa snaží, aby ste ju neotvorili, písmenká v nej miznú, zmenšujú sa, znenazdajky sa zatvára a kde sa vzal, tu sa vzal, objaví sa v nej… krokodíl!
Humorná kniha švédskeho komika Davida Sundina je ako stvorená pre deti, ktoré ešte pri čítaní potrebujú pomoc dospelého. Svojím spracovaním a nevšednou grafickou úpravou podporuje interakciu medzi čitateľom a poslucháčom, nabáda ku kreativite a hravosti.
Zo švédskeho originálu preložil Miroslav Zumrík
Pre deti od 3 rokov
Táto krajina nie je pre slabých
Nestáva sa často, aby mal Vincent Varga starosti, s ktorými by si nedokázal poradiť. Veď má vždy k dispozícii špeciálne komando bojových duchov a vlastnú moc nekromancie. Preto je zvyknutý na rýchle a úspešné konce akýchkoľvek problémov. Pokojne si žije na vidieku, občas zametie s nepokojným duchom, sem-tam si zapoľuje v lesoch na ľudožravé víly. Lenže zrazu ktosi veľmi neodbytný nástojí, priam prikazuje, aby sa okamžite zbalil a dostavil do Bratislavy! Posiela za ním, na východné Slovensko, jednu podivnú bytosť za druhou, mieša sa mu do života a stále dookola opakuje: Poď, poď... ! Naštvaný Vincent odoláva. Ale dokedy? Čaká ho kopec zábavného zabíjania, pri ktorom budú lietať guľky, hlavy i duchaplné bonmoty.
Poviedka z tohto cyklu získala Cenu OZ Fantázia pre najlepšiu fantasy poviedku roku 2017.
Táto krajina nie je pre starých
Román amerického spisovateľa C. McCarthyho o hodnote života, hraniciach lásky, prítomnosti zla a budúcnosti sveta. Príbeh z pokojného americko-mexického pohraničia roku 1980 sa začína nevydareným obchodom pašerákov drog, keď sa v rukách mladého lovca ocitne kufrík plný peňazí. O peniaze a nálezcu má však záujem nielen polícia, ale aj sociopatický zabijak a mexický kartel. McCarthyho nezameniteľný strohý štýl písania bez pátosu, zato plný emócií a životnej filozofie si získal priazeň čitateľov aj kritikov. Sfilmovaná verzia románu získala v roku 2007 štyroch Oscarov.
dostupné aj ako:
Mámo, táto, cvičte se mnou!
Kniha je plná zdravého pohybu, pohybových činností a aktivit, které jsou určené nejen pro volné chvíle dětí strávené s rodiči, ale také pro ty, kteří se věnují dětem, pracují s nimi, vychovávají je, vedou k pohybu.
10–20 minut cvičení denně může pro vývoj dětí znamenat velmi mnoho.
V knize najdete psychomotorická cvičení určená pro práci ve skupině i s jednotlivcem s dětmi ve věku již od 3 let. Cvičení hravou formou rozvíjí pohybovou, sociální, psychickou, emocionální stránku a zároveň využívají pohybu jako výchovného prostředku. Cvičení je možné dětem nabídnout přímo ve školkách, školách v rámci klasické tělesné výchovy, zdravotní tělesné výchovy, pohybového kroužku, v družině, v zájmovém klubu, v oddíle, na táboře, přímo v rodině nebo v rámci výuky jiných vyučovacích předmětů, kdykoli je vhodná chvíle.
Na sklade 1Ks
5,70 €
6,00 €
Mámo, táto, nezabíjejte mě!
V dnešní době, kdy dochází k nebývalému rozvoji zájmu o lidské zdraví a potravinářské firmy se snaží vyrábět stále atraktivnější potraviny ve smyslu obsahu různých živin rádoby ovlivňující naše zdraví, roste bohužel i počet lidí postižených chorobami způsobenými právě nevhodným stravováním. Více a více lidí hledá možnosti, jak svoje zdraví vylepšit či podpořit kvalitnějšími potravinami, ale přesto se objevuje stále větší množství zdravotních potíží.Kniha psaná formou rozhovoru autora s dcerou o základních principech racionálního stravování.
Malý Panda, Tato a mesiac
Panda, Tato a mesiac je príbeh o vzťahu dieťaťa bez rodiča, ktorý je sprítomnený len na fotke a napriek tomu medzi nimi prebieha živý rozhovor. V príbehu je spojená potreba mať milovaného blízkeho stále pri sebe s detským videním sveta, ktoré je obrazné a nekomplikované. Kniha je svetlom pre deti a rodičov z rozpadnutých vzťahov. Ilustrácie dodávajú príbehu nežný pocit pokoja a istoty.
Autor Daniel Rušar je lektor osobnostného rozvoja ľudí v oblasti sociálnych zručností. Svoje skúsenosti z praxe zúročuje ako autor kníh pre deti, v ktorých prepája sociálne zručnosti s rodičovstvom a pomáha deťom vyrovnať sa s inakosťou či handicapom, nájsť cestu k sebe samým a viac si dôverovať. Ilustrátorka Adela Režná je absolventka Ateliéru ilustrácie prof. Dušana Kállaya Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, jej tvorba je zameraná predovšetkým na ilustráciu pre deti a mládež.
Tato kniha je vaše bezpečné místo
Jste důležití, záleží na vás a jste silní přesně tak, jak potřebujete. Věřte v sebe!
Tlak na úspěch, stres, úzkost, ztráta sebehodnoty, neschopnost přijmout chválu a uznání… Pocity, se kterými se potýká stále více lidí. Rychlá doba a důraz na to být vždy ve všem perfektní drtí a ničí už děti na školách. A ač se snažíme si vsugerovat, že když dosáhneme stanoveného cíle (úspěšně složené přijímací zkoušky, maturita, vysokoškolský titul, dobrá práce, sňatek, založení rodiny…), nikdy vlastně nejsme ve svých vlastních očích dost dobří. Zamotáváme se do spletitého přediva vlastních (mnohdy nereálných) očekávání a nejsme schopni se z něj vymotat…
Opravdu nejsme?
Amy Tranová je ilustrátorka a psycholožka, která na příkladu vlastního zápasu o duši ukazuje svým čtenářům cestu z labyrintu. Cestu, jak se vrátit sami k sobě, znovuobjevit své silné stránky, uvědomit si, že myšlenky jiných lidí ani jejich požadavky nás nedefinují. Ukáže nám, jak se vrátit do dětství, uvědomit si vlastní traumata a naučit se s nimi pracovat.
Klade důraz na laskavost, tedy na to, abychom sami k sobě přistupovali s láskou a otevřeností. Pomůže nám objevit vlastní silné stránky a sílu (si) odpouštět. Pomocí kreseb vytváří ze své knihy bezpečné místo, do kterého se můžeme uchýlit, kdykoli ztratíme cestu, budeme unavení, nebo si jen budeme potřebovat odpočinout.
Tato kniha je vaše bezpečné místo ( This Book Is a Safe Space ) není návodem, jak být sám sobě terapeutem, nenaučí nás zkratky vedoucí přímou cestou k vytyčeným cílům, neudělá z nás leadera velkého týmu ani burzovního makléře. Něžně a s respektem k naší duši, smutkům, strachům, a ne vždy optimistickým myšlenkám nám ukáže, že jsme silní a důležití, i když se nám zrovna něco nepovedlo nebo se místo velkého úklidu jen zachumláme s knihou a hrnkem kakaa do deky nebo se prostě jen rozhodneme říct na kupící se požadavky rázné NE!
O autorce:
Amy Tran je zakladatelkou @doodledwellness na sociální síti Instagram, kde vytvořila komunitu sledovatelů zajímajících se o neurovědu a psychologii za účelem maximálně podpořit své psychické zdraví. Amy má magisterský titul z klinické psychologie a právě studuje poslední ročník doktorandského studia v oboru klinická psychologie. Založila @doodledwellness, aby ostatním poskytla vhled do jejich psychologie a předala jim strategie pro zvládání stresu ve vztazích a každodenních situacích. Jejím cílem je zpřístupnit poznatky z neurovědy a vybavit jednotlivce nástroji potřebnými pro podporu zdravé mysli. Amyin výzkum je financován kanadskou agenturou Social Sciences and Humanities Research Council (agentura pro sociální vědy a humanitní studia) a také byla nominována na Zlatou medaili od kanadské generální guvernérky. Pomocí psychoedukace a podmanivých ilustrací napomáhá Amy ke zpřístupnění metod pro zlepšení psychického zdraví pro každého.
Tato země je naše
Dvacet pět aktuálních rozhovorů s prezidentem Milošem Zemanem
Miloš Zeman je téměř tři a půl roku hlavou státu. Za tu dobu společností hýbala celá řada témat, na světové scéně se odehrálo několik krizí, z nichž mnohé budou ještě dlouho pokračovat. Třetí český prezident má jasně vyhraněné názory, za kterými si stojí klidně i proti všem. Migrační krize, občanská válka na Ukrajině, Rusko a jeho zahraniční politika, válka v Sýrii, islámský radikalismus a hrozba dalších teroristických útoků, neobjektivní veřejnoprávní média či zavřené dveře na Hrad pro amerického velvyslance. Nejen tato palčivá témata byla předmětem pětadvaceti rozhovorů, které spolu s dosud nepublikovanými fotografiemi tvoří tuto unikátní knihu.
Na sklade 1Ks
2,19 €
2,30 €
Drevená záložka Naj Tato
Záložka je praktickým a nepostrádateľným pomocníkom pre čitateľov tlačených kníh. Originálna drevená záložka nám prinesie väčší pôžitok z čítania alebo poteší obdarovaných, keďže im venujeme praktický a štýlový darček. Táto založka je vyrobená z orechového dreva a je ošetrená voskovým olejom.
Lacná kniha Pápež František: Táto ekonomika zabíja (-90%)
Nie neľudskej ekonomike
Stačilo niekoľko viet, ktoré pápež povedal proti „ekonomike, ktorá zabíja“, aby ho označili za marxistu. Že autormi istých komentárov sú vydavatelia finančných denníkov alebo predstavitelia niektorých pravicových hnutí, pravdepodobne nikoho neprekvapuje. Oveľa prekvapujúcejšie je, že s nimi súhlasí aj časť katolíckeho sveta. O sociálnej nerovnosti a o chudobných je dovolené hovoriť iba pod podmienkou, že sa tak deje zriedka. A predovšetkým že sa nekritizuje systém, ktorý vraj predstavuje najlepší z možných svetov, lebo ako učia „správne“ teórie, čím viac budú bohatnúť bohatí, tým lepšie sa bude žiť chudobným. V skutočnosti tento systém nefunguje a dnes ho spochybňuje pápež, ktorý navrhuje, aby sa uvažovalo o vzťahu medzi ekonomikou a evanjeliom.
Andrea Tornielli a Giacomo Galeazzi, medzinárodne uznávaní vatikanisti, novinári denníka La Stampa a webovej stránky Vatican Insider, poukazujú na to, že základom uvažovania pápeža Františka je evanjeliová radikálnosť cirkevných otcov.
Na sklade 1Ks
1,19 €
11,90 €
dostupné aj ako:
Lacná kniha Táto krajina nie je pre starých (-90%)
Román amerického spisovateľa C. McCarthyho o hodnote života, hraniciach lásky, prítomnosti zla a budúcnosti sveta. Príbeh z pokojného americko-mexického pohraničia roku 1980 sa začína nevydareným obchodom pašerákov drog, keď sa v rukách mladého lovca ocitne kufrík plný peňazí. O peniaze a nálezcu má však záujem nielen polícia, ale aj sociopatický zabijak a mexický kartel. McCarthyho nezameniteľný strohý štýl písania bez pátosu, zato plný emócií a životnej filozofie si získal priazeň čitateľov aj kritikov. Sfilmovaná verzia románu získala v roku 2007 štyroch Oscarov.
Na sklade 1Ks
1,30 €
12,95 €
dostupné aj ako:
Táto izba sa nedá zjesť
Ona má dvanásť, on päťdesiat. Vzťahový kolotoč, z ktorého sa tak celkom nedá vystúpiť... Debutová novela dvojnásobnej finalistky súťaže Poviedka.
Tereza nie je jeho dcéra, mohla by byť, ale nie je, jeho dcéra má kučeravé vlasy a Tereza rovné, spľasnuté okolo tváre. Jeho dcéra má drobný nos a Tereza orlí, k nemu husté obočie a pery, na ktoré by sa hodil rúž, kým jeho dcéra má namiesto úst úzku čiarku ako na prasiatku, takú úzku, že sa do nej nezmestili žiadne mince jeho otcovstva, púšťala ich na zem a zamykala sa v izbe. Tereza má pery, ktorými ho teraz bozkáva, jazyk mu medzi ne padá ako zlatá minca, Ivan počuje tú mincu cinknúť, počuje, ako si ju Tereza doma šúcha o stehná a rodičia sa jej pýtajú kde si bola, a počuje aj, ako Tereza hovorí so Silviou v meste, a celý čas sa jej trasú ruky. (str. 27)
Aj moji učitelia sú prekrásni, majú prekrásne brady, prekrásne zadky v tesných nohaviciach a každú chvíľu nejakú časť tela v sadre alebo v dlahe alebo aspoň obviazanú elastickým obväzom, ešte aj moja slovenčinárka je prekrásna, keď sa ma pýta, či nepotrebujem číslo na psychológa, Tereza, nepotrebujete číslo na psychológa, moja sestra chodila k jednému výbornému, a ja krútim hlavou. Kedysi si na týchto ľudí žiarlil. Teraz ti volám a hovorím, akí sú prekrásni a múdri, a ty ma prerušíš a povieš som u priateľky a kladiem parkety, zavolaj mi neskôr. (str. 101)
Na stiahnutie
6,90 €
dostupné aj ako:
Lacná kniha Tato fakulta bude rudá (-90%)
Cílem publikace je připomenout dějiny Katedry české literatury Filozofické fakulty Univerzity Karlovy v Praze od jejího založení na konci čtyřicátých let 20. století až do let osmdesátých. Editor s několika spolupracovníky z řad studentů tak činí prostřednictvím rozhovorů s pamětníky – někdejšími pedagogy katedry – a jejich vzpomínek, dobových materiálů, úryvků z učebních textů i beletrie založené na dokumentárních faktech. Katedra byla tradičním a prestižním vědeckým i pedagogickým pracovištěm a formovaly ji významné osobnosti oboru od Jana Mukařovského přes Františka Buriánka a Felixe Vodičku, až po neblaze proslulého Vítězslava Rzounka. Minulost katedry tak do značné míry vypovídá o dějinách literárněvědné bohemistiky a samozřejmě i Filozofické fakulty UK daného období. Publikace využívá metod současné orální historie (srovnej úvodní studii o cílech a metodologii projektu), je tedy založena na rozhovorech s pamětníky (Antonín Jelínek, Zdeněk Pešat, Jaroslava Janáčková, Květuše Sgallová, Vladimír Binar, Věra Menclová a další). Tyto texty doplňují další materiály: zápisy dobových schůzí (z archivu UK a osobních archivů), ukázky učebních textů vytvořených pracovníky katedry (od kolektivního Nástinu české literatury... z r. 1952 až k Rzounkově Nástinu z r. 1982), beletristické texty, inspirované událostmi na katedře a založené na dokumentárnosti (Honzíková, Křelinová-Pražáková, Ivanov, Binar, Viewegh). Závěr přináší kalendárium (hlavní data z dějin katedry, soupis učitelů a vyučovaných předmětů, fotografie) a rejstřík.
Na sklade 1Ks
1,41 €
14,05 €
dostupné aj ako:
Ahoj Tato Milý Kubo
V roku 1994 sa Jakub Ursiny presťahoval do bytu k svojmu otcovi Dežovi. Otec, v predtuche blížiaceho sa konca, s pocitom, že synovi musí odovzdať svoje životné poznanie, začal písať Jakubovi listy. Jakub túto výzvu opätoval a vznikol tak jedinečý dialóg medzi otcom a synom o najdôležitejších otázkach života i smrti, ktorá je vždy nebezpečne blízko . Listy síce putovali iba z jednej izby panelákového bytu do druhej, no naplnili svoj zmysel. Ivan Štrpka v predhovore ku knihe píše: “ V tých listoch prebieha nenásilný, ale zrejmý proces vzájomného stávania sa vedomým & milujúcim synom a otcom, úplnejším človekom.”