Hľadanie: Šľachtické sídlo v stredoveku
zobraziť:
Kuchár v stredoveku
Sprievodca svetom kuchárov a kuchárok v období stredoveku nielen popredných šľachtických rodov, kde museli tamojší majstri-kuchári zvládať prípravy veľkolepých hostín urodzeného panstva, ale aj chudobných domácností, kde si prosté gazdiné museli vystačiť s málom.
Kniha otvára dvere do stredovekej kuchyne opisom prípravy jedál, ako aj výberom stredovekých receptov, no neopomenie ani oslavu a zatracovanie kuchárov v dobovom umení, literatúre, ľudovej slovesnosti a mravoučnej
spisbe.
Doplňujúce kapitoly slovenských historičiek približujú stredovekú kuchyňu a svet kuchárov na Slovensku.
dostupné aj ako:
Panovnícka moc v stredoveku
Panovnícka moc v stredoveku. Legitimita – atribúty – reprezentanti Usporiadanosť spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník (vladyka, knieža, kráľ) s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva podieľajúca sa na moci. Veľká Morava ešte nebola plne vyvinutým stredovekým štátom, disponovala však už jeho základnými atribútmi. Úplnú monarchickú moc podľa nemeckého vzoru dobudoval s pomocou dôsledne koncipovanej cirkevnej organizácie a kristianizácie zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. Peripetie vývoja a praktického uplatňovania panovníckej moci možno sledovať na niekoľkých charakteristických parametroch: vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. st. sa začal patrimoniálny uhorský štát postupne premieňať na volenú stavovskú monarchiu.
Panovník sa rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov snažil zabezpečiť si podporu veľmožov, ktorí preňho predstavovali čoraz väčšie ohrozenie. Súčasne sa zmenšoval jeho majetok. Schopnosť lavírovania medzi rôznorodými záujmami si vyžadovalo talentovanú, charizmatickú a súčasne pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovaných cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a v záujme zvyšovania príjmu podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.
Hradné kuchyne a šľachtické stravovanie v ranom novoveku
Slovensko je oprávnene nazývané krajinou hradov. Hoci sú dnes mnohé už iba opustenými ruinami na neprístupných kopcoch, v období raného novoveku boli stále živými organizmami, miestom každodenného života ich majiteľov, dvoranov, úradníctva i služobníctva. Šľachtic musel pre seba, svoju rodinu i personál svojich majetkov –panstva, hradu, zabezpečiť dostatočné množstvo potravín na ich každodenné stravovanie. Funkciu hradnej kuchyne nám dnes predstavujú len vzácne zachované kúsky dobového mobiliáru, stolovacieho riadu, archeologické nálezy keramiky a nemnohé obrazové doklady v galériách a múzeách. Výjavy na portrétoch s tematikou panovníckeho stravovania nám len v náznakoch poskytujú obraz o výzore hradných kuchýň a kultúre stravovania v ranonovovekom Uhorsku. Jedlá, ktoré šľachtici konzumovali, podliehali módnym trendom, dobovému vkusu a možnostiam daného aristokratického dvora. Rôzne druhy jedál, aj so spôsobom ich prípravy podľa dobových kuchárskych kníh, ponúkajú plastický obraz o pestrosti dobovej kuchyne, o chutiach, ktoré prevládali a ktoré dobová šľachtická spoločnosť obľubovala. Prestreté stoly s navareným jedlom, pri ktorých sa stretla šľachtická rodina s dvoranmi a úradníkmi, prípadne pozvanými hosťami, boli výsledkom celého komplexu činností, pomocou ktorých sa potraviny menili zo surovín na hotový pokrm. Táto kniha predstavuje celý tento zložitý proces a je v našej historiografii doposiaľ ojedinelým spracovaním témy šľachtického stravovania zachyteného v celej šírke témy.
Vidiecke šľachtické sídla v Zvolenskej stolici
Vidiecke šľachtické sídla v Zvolenskej stolici sú štvrtým dielom série venovanej kaštieľom a kúriám na území bývalých uhorských stolíc. Autorom historickej časti textov je Tomáš Janura a architektonicko-historické údaje spracovali Ľubica Fillová a Michal Šimkovic. Do knihy s celkovým rozsahom 134 strán bolo zahrnutých šestnásť stojacich a štyri zaniknuté kaštiele a kúrie na území kedysi samostatných dedín Dolná Mičiná, Dúbravica, Hájniky, Horná Mičiná, Horný Rakytovec, Hronsek, Iliaš, Kráľová, Ostrá Lúka, Radvaň, Veľká Lúka, Vlkanová, Zolná a Zvolenská Slatina. V uvedených lokalitách vlastnili sídla hlavne predstavitelia rodov Battik, Benický, Bezegh, Bohuš, Dúbravický, Eszterházy, Géczy, Gerhardt, Gyurky, Kéry, Ostrolúcky, Radvanský, Soós, Széchy, Tihanyi a Zolnay. Čitateľ v publikácii nájde zaujímavé životné osudy spojené s konkrétnymi miestami.
Kôň a človek v stredoveku
Turnaje, poľovačky, krvavé boje, cestovanie, ale aj každodenná práca na poli – činnosti, ktoré napĺňali život stredovekých ľudí a ani jediná nebola možná bez koňa. Kniha D. Dvořákovej si všíma všetky aspekty súžitia človeka a koňa, podáva ich cez osudy konkrétnych historických postáv, ponúka príbehy kráľov a rytierov, urodzených dám, ale aj prostých poddaných, ktorým do života zasiahol kôň, v niektorých okamihoch dokonca doslova menil dejiny, ako sa to udialo napríklad v bitke pri Moháči, z ktorej kráľov kôň urobil historický medzník. Kniha ponúka množstvo neznámych a doteraz neskúmaných faktov o vzťahu stredovekých ľudí k zvieratám, o ich využívaní v medicíne, o počiatkoch veterinárneho lekárstva ako aj o samotnom chove koní, ktorý mal v Uhorskom kráľovstve a teda j na Slovensku jedinečný charakter, vďaka čomu sa z uhorských koní stal tovar žiadaný vo veľkej časti Európy.
Naše hrôzyplné dejiny 2: Od porážky k porážke - Slovensko v stredoveku
Druhá časť Našich hrôzyplných dejín sa začína tam, kde sa Barbarskí Slovania skončili, v časoch rozpadu Veľkomoravskej ríše. Zoznámime sa s prvými storočiami existencie kráľovstva, ktoré existovalo skoro 1 000 rokov a ktorého súčasťou sme boli i my Slováci, monarchie nazývanej Uhorské kráľovstvo. Dozviete sa, či bola šľachta šľachetná, koľko máme na Slovensku hradov, ako to je s pravdivosťou slovenských povestí a aj to, čo bola najväčšia pliaga stredoveku i prečo sa mnísi neumývali.
Osídlenie Ostrihomskej stolice v stredoveku
Podobne ako predchádzajúce diely tejto edície, venujúce sa Novohradu a Tekovu, sa aj región, prezentovaný v tejto knihe, dá bezpochyby zaradiť k tým, ktoré sa v dielach doterajších slovenských historikov prakticky neskúmali. Ostrihomská stolica, i napriek tomu, že rozlohou patrila medzi najmenšie v celom Uhorsku, pritom hrala dôležitú úlohu nielen v rámci dejín podunajského priestoru, ale s Ostrihomom ako sídlom uhorského prímasa, ostrihomského arcibiskupa, a jedným z trojice miest, ktoré tvorili tzv. medium regni (centrum kráľovstva), aj v dejinách celého dnešného Slovenska.
Kniha tak prináša v slovenčine vôbec po prvýkrát spracované dejiny hradného kopca, kde na mieste starej rímskej pevnosti a – vzhľadom k pomenovaniu Střěhom zrejme aj veľkého slovanského hradiska – vzniklo najprv sídlo najstarších Arpádovcov, kde sa narodil prvý uhorský kráľ Štefan, a neskôr cirkevné centrum s veľkolepou katedrálou, sídlom prvej uhorskej arcidiecézy.
Rovnako sú spracované aj dejiny pôvodného sídla na brehu Dunaja, tzv. kráľovského mesta Ostrihom, ohraničeného veľkou vodnou priekopou, tiež „Nového Mesta“, ktoré ako protiváhu dal priamo pod hradom postaviť arcibiskup, a ďalších dedín a mestečiek nielen pred a za spomínanou priekopou, ale aj v širšom okolí Ostrihomu, tak v naddunajskej (územie dnešného Slovenska), ako aj zadunajskej časti územia stolice.
Cieľom práce bolo na základe primárnych prameňov a ich edícií zostaviť čo najdetailnejšiu sídliskovú mapu regiónu. Kniha ďalej opisuje cirkevnú organizáciu, hospodársky potenciál skúmaného teritória (baníctvo, mlynárstvo, rybárstvo, trhy a iné) či jeho cestnú sieť. Hlavnú kapitolu tvorí prehľad sídelnej štruktúry, kde sú v stručnej slovníkovej forme zhrnuté dejiny sídelných jednotiek, ktoré ležali na území Ostrihomskej stolice.
Samostatné podkapitoly a heslá patria kláštorom a pre tento región špecifickým kolegiátnym kapitulám (v celkovom počte 12), ako aj hradom a hrádkom, ktorých písomné pramene zachytávajú celkovo 5.
Najrozsiahlejšou časťou práce je prehľad histórie jednotlivých sídiel, pričom ich počet sa nakoniec zastavil na 132 základných a ďalších 14 sporných lokalitách. Celkovo 8 z týchto lokalít sa aspoň raz spomína ako mestečko, a 2 sídla mali dlhodobejší mestský charakter.
Predposledná kapitola ponúka stručný prehľad rodokmeňov strednej a nižšej miestnej šľachty v celkovom počte 56 šľachtických rodov (bonusom je potom zoznam obyvateľov kráľovského mesta Ostrihom), za ktorým nasledujú mapové prílohy, ilustrujúce jednotlivé zachované a analyzované metácie a reambulácie.
Kniha je koncipovaná predovšetkým ako faktografická databáza s dôrazom na stručnosť a prehľadnosť informácií, a môže byť využiteľná nielen pre ďalšie skúmanie na lokálnej úrovni (napríklad monografie obcí), ale aj ako užitočný zdroj informácií pre syntézy s celoslovenským či dokonca celouhorským záberom, ktoré doposiaľ Ostrihomskej stolici vzhľadom na chýbajúcu prácu tohto typu venovali len veľmi málo pozornosti.
Osídlenie Komárňanskej stolice v stredoveku
Predkladaná práca je pokusom o rekonštrukciu sídelných pomerov v stredovekej Komárňanskej stolici, ktorá – podobne ako predchádzajúce spracované stolice
Novohrad, Tekov a Ostrihom – patrí k tým historickým regiónom, ktoré doposiaľ nemajú spracovaný podrobný prehľad stredovekého osídlenia v celom časovom rozsahu, a to nielen v slovenčine, ale ani v maďarčine či inom jazyku.
Kapitola o cirkevnej organizácii v stručnosti rozoberá jej základnú štruktúru z pohľadu geografie. Ďalej obsahuje chronologicky radený zoznam prvých zmienok o jednotlivých kostoloch, ktorého súčasťou je aj detailný prehľad záznamov v súpise pápežských desiatkov z obdobia 1332 – 1337. Nasleduje kapitola o hospodárstve, rekapitulujúca zmienky o baníctve, lesníctve, mlynárstve, rybárstve, trhoch a vinárstve.
Samostatná podkapitola je následne venovaná infraštruktúre, a to konkrétne cestám a k nim patriacim mostom, mýtnym miestam a prievozom či prístavom.
Hlavnú kapitolu predstavuje prehľad sídelnej štruktúry, kde sú v stručnosti zhrnuté dejiny jednotlivých sídiel, ktoré sa nachádzali na v úvode definovanom území.
Samostatné podkapitoly patria kláštorom (5 lokalít), ako aj hradom a hrádkom, ktoré sú v písomných prameňoch zachytené v počte 3.
Najrozsiahlejšou časťou práce je prehľad histórie jednotlivých sídiel, pričom ich počet sa nakoniec zastavil na 245 základných a ďalších 34 sporných lokalitách. Celkovo 9 z týchto lokalít sa aspoň raz spomína ako mestečko, ale ani jedna nemala dlhodobejší mestský charakter.
Predposledná kapitola ponúka stručný prehľad rodokmeňov strednej a nižšej miestnej šľachty v celkovom počte 106 šľachtických rodov, za ktorým nasledujú mapové prílohy, ilustrujúce jednotlivé zachované a analyzované metácie a reambulácie.
Záver tvorí dvojjazyčné zhrnutie, bibliografia a indexy latinských názvov komárňanských sídiel, ako aj geografických názvov mimo Komárňanskej stolice.
Stopy stredoveku
Historička Daniela Dvořáková hovorí, že by nechcela žiť v stredoveku, možno práve preto, že vie o tomto období tak veľa. Rozhovory, ktoré s ňou viedli Denisa Gura Doričová a Tomáš Gális sa zameriavajú na obdobie neskorého stredoveku na našom území - v Uhorsku -, teda na záver 14. storočia a 15. storočie a viac než dejinami udalostí a vojen sa zaoberajú dejinami každodennosti a ľudských príbehov.
Kniha Stopy stredoveku čitateľovi sprístupňuje život vtedajších ľudí z rozličných spoločenských vrstiev. Vystupujú v nej panovníci, duchovenstvo, mešťania, šľachta, vzdelanci, lekári, roľníci i poddaní. Muži, ženy i deti. Rozpráva o ich každodenných zvykoch a činnostiach, o zvieratách, ktoré im robili spoločnosť, o krajine, v ktorej plynuli ich dni, o hraniciach a mapách, o cestovaní, jedle, zdraví, výchove či o počasí.
Vysvetľuje, prečo niektoré mýty o stredoveku nie sú pravdivé, pripomína jeho prínos, pomenúva nedostatky, ale aj porovnáva možnosti vtedajšej spoločnosti s dneškom. Prameňov z tohto obdobia je oproti predchádzajúcim storočiam viac a historička bádala v okolitých krajinách aj vo vatikánskych archívoch. Z fragmentov ľudských osudov poskladala sčasti verný obraz, sčasti jeho interpretáciu a napokon porozprávala aj o sebe a o tom, ako stredovek prirodzene i zázračne ovplyvňuje jej život a svetonázor.
dostupné aj ako:
Bratislava v stredoveku
Kniha predstavuje stredovekú Bratislavu z obdobia 11. až 16. storočia, keď sa mesto prudko rozvíjalo a na sklonku stredoveku sa stalo jedným z najvýznamnejších miest v Uhorsku. Exkluzívna grafická úprava s množstvom ilustrácií, máp, listín, dobových i súčasných fotografi í a vyobrazení historických artefaktov približuje naše hlavné mesto širokej čitateľskej verejnosti, milovníkom histórie i historikom. Doteraz nevyšla iná takto komplexne spracovaná kniha o našom hlavnom meste v stredoveku.
dostupné aj ako:
Vidiecke Šľachtické sídla v Hontianskej stolici
Publikácia predstavuje šiesty diel série, ktorej ambíciou je postupne spracovať kaštiele a kúrie na celom území Slovenska. V každej knihe nájde čitateľ nielen pamiatky zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, ale aj tie, ktoré do neho neboli zaradené. Predchádzajúce diely sa zaoberali Liptovskou, Oravskou, Spišskou, Turčianskou a Zvolenskou stolicou.
Kniha o Hontianskej stolici približuje 59 šľachtických sídiel, konkrétne 16 kaštieľov a 43 kúrií. Do zoznamu štátom chránených pamiatok sa dostalo iba päť kaštieľov a tri kúrie. Autori rozdelili heslá podľa aktuálneho administratívneho členenia obcí. Kapitoly o jednotlivých rezidenciách, v závislosti od stavu poznania, obsahujú dlhšie alebo kratšie texty o ich majiteľoch, stavebno-historickom vývoji a pri časti objektov aj o priľahlých záhradách alebo parkoch. Pri celkovom zhodnotení Hontianskej stolice možno konštatovať, že tu v dôsledku zániku Uhorska v roku 1918 došlo k obrovským stratám v oblasti záhradnej architektúry.
Možno najhodnotnejší zaniknutý park sa rozprestieral v Horných Súdovciach, súčasnej miestnej časti obce Súdovce. Z hľadiska urbanizmu celej dediny možno za veľkú ujmu na kultúrnom dedičstve považovať Lontov, v minulosti typický svojimi vzájomne prepojenými záhradnými úpravami pri troch rezidenciách, z ktorých zostala len jedna. Okrem nej sa do súčasnosti zachovali ešte dve kúrie, pričom pôvodne ich dopĺňali ešte ďalšie tri šľachtické sídla.
Jednoznačne najznámejší kaštieľ stelesňuje niekdajšie reprezentatívne obydlie rodov Koháry a Sachsen-Coburg-Gotha vo Svätom Antone s vysokou architektonickou i historickou hodnotou celoslovenského významu. V jeho tieni stojí ale kaštieľ Palásthyovcov (s. č. 634) v Plášťovciach, ktorý nie je vôbec vyhlásený za pamiatku napriek svojej autenticite a v rámci Slovenska unikátne zachovaným terasám niekdajšej barokovej záhrady.
Lacná kniha Svätí bojovníci v stredoveku (-70%)
Monografia Ivana Geráta je druhým opusom, v ktorom sleduje cesty a premeny mýtov a legiend svätých, zachovaných na rôznych obrazových médiách v stredovekom Uhorsku či v širšom európskom priestore. Po Alžbete Uhorskej (Obrazové legendy sv. Alžbety, Veda 2009) spracoval postavy sv. Ladislava a sv. Juraja: Svätí bojovníci v stredoveku. Pozoruhodný náhľad umenovedca uvádza pôsobenie „kolektívnej historickej imaginácie“ a „tradovania príbehov a predstáv“ v kontextuálnych úvahách a odkazoch na historické reálie, textové zdroje, hovorí o kultúrnych a mentálnych kódoch, o interpretačných konštrukciách, ako sa utvárali mýty hrdinov... či už v mene moci alebo viery. Publikácia obsahuje čierno-biely a farebný obrazový materiál a Katalóg naratívnych obrazov svätých bojovníkov, ktoré sa zachovali na Slovensku (opis, miesto, stav zachovania) obsahuje 35 lokalít s obrazmi svätých bojovníkov Ladislava a Juraja.
Na sklade 1Ks
4,50 €
15,00 €
dostupné aj ako:
Sídlo Mansfield
Román Jane Austenovej nás privádza do Anglicka 18. storočia. Dvanásťročná Fanny Priceová opúšťa svoj chudobný domov a odchádza na panstvo bohatých príbuzných s názvom Mansfield Park. Tam vyrastá u Sira Thomasa Bertrama s jeho dvoma dcérami a synom Edmundom. Pomaly dospieva a začína sa o ňu uchádzať Henry Crawford. Hoci ju srdce ťahá inam, Sir Thomas, ktorého bohatstvo je založené na utrpení čiernych otrokov, jej radí, aby si Crawforda vzala. Poslúchne napokon jeho radu, alebo sa jej život začne uberať celkom iným smerom?
Šlechta v českých zemích - Aristokracie od středověku po současnost
Kniha mapuje osudy aristokracie v českých zemích od dob českých králů až do současnosti. Vypráví o výjimečných mužích a ženách, ale také o černých ovcích rodiny, o významných diplomatech, vojevůdcích a cestovatelích, šťastných a nevydařených manželstvích. Obsahuje rovněž spoustu zajímavostí, například proč místodržící vyhození z oken Pražského hradu přežili pád bez vážných zranění, proč Albrechta z Valdštejna pohřbili třikrát, kolikrát se vdala a kolik měla milenců Kateřina Zaháňská, kterou známe jako paní kněžnu z Babičky, proč byla Kateřina Bechyňová z Lažan odsouzena k smrti hladem nebo jak zemřel kníže Adam František ze Schwarzenberga. Možná překvapí, že za první republiky bylo zakázáno používat šlechtické tituly a byla provedena pozemková reforma, která značně zmenšila majetek aristokracie.
Sídlo hrůzy
Sestry Sarah a Chloe společně zdědí dům, o jakém se jim v životě ani nesnilo. Zní to jako pohádka, má to však jeden háček...
Krátce poté, co se ženy do monumentálního sídla nastěhují, se v domě začnou dít zvláštní věci. Na různých místech po domě se objevuje odporný zápach, prudce klesá teplota, ozývají se nevysvětlitelné zvuky a majitelky mají každou chvíli pocit, jako kdyby je někdo pozoroval.
K tomu všemu najdou v horním poschodí tajnou studovnu plnou bizarních okultních artefaktů a záhadnou knihu psanou v latině.
Podivné zážitky jsou čím dál častější a hrůzostrašnější. Postupně dospějí až k nervy drásajícímu vrcholu, kdy obyvatelé stanou tváří v tvář ďábelské moci ovládající dům Perronových. Podaří se jim toto setkání přežít a spasit vlastní duše?
Staré sídlo
Libby má špatné období a po smrti otce si připadá osamělá. Jediné, co ji drží nad vodou, je přítelkyně Sierra a práce svatební fotografky. Ta ji zavede do historického sídla Woodmont, jehož majitelkou je Elaine Grantová.
Snaží se sídlo obnovit, vrátit mu někdejší půvab a otevřít ho co nejdřív veřejnosti. Mladá fotografka se jí hned zalíbí, a tak jí zadá úkol udělat fotodokumentaci oprav. Libby na první pohled okouzlí starý skleník obrostlý zimolezem i dávné příběhy, které jsou s ním spojené.
Když nakonec dokáže posbírat odvahu, aby vyklidila kancelář svého otce, najde dopis, který převrátí naruby vše, co si dosud myslela, že ví o svých rodičích, o sobě i o sídle Woodmont.
Vidiecke šľachtické sídla v Spišskej stolici
Publikácia predstavuje piaty diel série, ktorej ambíciou je postupne spracovať kaštiele a kúrie na celom území Slovenska. V každej knihe nájde čitateľ nielen pamiatky zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, ale aj tie, ktoré do neho neboli zaevidované. Predchádzajúce diely boli venované Liptovskej, Oravskej, Turčianskej a Zvolenskej stolici.
V knihe venovanej Spišskej stolici bolo spracovaných 82 šľachtických sídiel, z toho 29 kaštieľov a 53 kúrií. V zozname štátom chránených pamiatok sa nachádza 21 kaštieľov a 18 kúrií.
Heslá autori rozdelili podľa súčasného administratívneho členenia obcí. Kapitoly o jednotlivých rezidenciách, v závislosti od stavu poznania, obsahujú dlhšie alebo kratšie texty o ich majiteľoch, stavebno-historickom vývoji a pri časti objektov aj o priľahlých záhradách alebo parkoch.
Pri celkovom pohľade na stav zachovania a okolitého urbanizmu sa ukázalo, že najhoršie dopadli Hôrka a Slovenská Ves, kde došlo k najväčšiemu úbytku objektov a znehodnoteniu urbanizmu v dôsledku novej výstavby a nezáujmu o chátrajúce objekty. Pozoruhodne sa dosiaľ udržala pomerne málo narušená urbanistická štruktúra Čenčíc, ktoré dnes tvoria miestnu časť Jánoviec. V poslednej dobe ožili turistickým ruchom aj z pohľadu laickej verejnosti pozabudnuté kaštiele v Bijacovciach a miestnej časti Žehry, Hodkovciach.
Šľachtické hniezdo
"Návrat domov" je asi najvýstižnejším označením knihy Šľachtické hniezdo. Po rokoch strávených v cudzine sa Fedor Ivanyč Lavreckij vracia späť do svojho rodiska. Po životnom sklamaní a utrpení práve tu nachádza pochopenie, prijatie a lásku. Avšak minulosť nie je možné úplne vymazať a čoskoro zaklope na dvere aj so svojimi ťažkými dôsledkami.
Kniha ""Šľachtické hniezdo"" podľa mnohých kritikov patrí tematicky aj obsahovo medzi jedno z Turgenevových najlepších diel. Inšpiráciu v nej našli aj autori ako Henry James a Gustave Flaubert.
Text vychádza z prekladu Dobroslava Chrobáka a boli v ňom vykonané iba gramatické zmeny.
Na stiahnutie
2,00 €
Lacná kniha Šlechta,moc a reprezentace ve středověku (-70%)
Sborník věnovný problematice geneze české a polské šlechty v raném a vrcholném středověku a problematice sociální reprezentace šlechty ve středověku pozdním. Příspěvky jsou v českém a polském jazyce.
Na sklade 1Ks
3,38 €
11,28 €
dostupné aj ako: