Hľadanie: Čachtická paní ve vězení a na svobodě CZ

Román Joža Nižňanského Čachtická pani pozná snáď každý. K osudom ženy, ktorá sa kúpala v krvi mladých dievčat, aby si uchovala krásu a mladosť, sa vrátil slovenský spisovateľ Andrej Štiavnický. V historickej románovej trilógii pred čitateľom rozvíja strhujúci obraz barokového sveta a vykresľuje portrét nevšednej ženy. V tejto druhej časti, nazvanej Čachtická pani vo väzení a na slobode, prežijeme s Alžbetou jej dolapenie a uväznenie.

Příběh Alžběty BÁTHORYOVÉ, který věrně popsal Jožo Nižnánsky v románu ČACHTICKÁ PANÍ, se odehrává na rozhraní 16. a 17. století a čerpá ze skutečných událostí. Děj je nabitý nejen zajímavýmí a dobovými fakty, ale je především napínavým, až detektivním čtením. Hnací silou děje je nekonečná, chorobná touha čachtické paní být za každou cenu mladá a krásná. Tato touha byla příčinou zmaření životů mnoha nevinných mladých dívek. Jde o znamenitý horor napsaný v době, kdy tento termín ještě zdaleka v literárním slovníku neexistoval. V románu jsou pravdivě zachyceny smutné doby, kdy život poddaného člověka neměl žádnou cenu. A jak už to tak bývá, kruté čachtické paní pomáhaly lidské kreatury typu Ficka, které jí byly ze strachu zavázány slepou poslušnosti. Čtenář na 512 stranách prožije vedle napínavého dobrodružství nezištnou lásku, nenávist, zradu, zklamání i závist.

Román Čachtická pani pred najvyšším súdom je zavŕšením historickej trilógie, tematicky nadväzujúcej na čitateľsky úspešné romány V podzemí Čachtického hradu (2001) a Alžbeta Bátoriová vo väzení a na slobode (2002). Zachytáva posledné mesiace pohnutej životnej drámy Alžbety Bátoriovej od zimy 1613 až po 21. august 1614, keď o druhej hodine po polnoci odišla na druhý svet – žiaľ, bez spravodlivého trestu za svoje donebavolajúce zločiny. Čachtická pani sa nikdy nezodpovedala za krviprelievanie páchané na nevinných obetiach, dievčat zavraždených jej vlastnou rukou bolo vyše tisíc. Posledné mesiace života Alžbety Bátoriovej, zachytené na pozadí historicky precízne spracovaného a pôsobivého obrazu doby sú plné nečakaných zvratov, zauzlení, ba neraz až mysteriózneho napätia.

Ako sa stal Václav Havel pre Čechy "otcom svojej doby", tak je Zuzana Čaputová veľkou nádejou jednej malej a krásnej krajiny. Je doslova šancou, aby sa Slovensko stalo štátom demokratickejším a sociálne spravodlivým. A vo mne prevláda silný aj nezvrátiteľný pocit, že obe menované osobnosti spája, hoci na diaľku, naozaj silná synergia. Keď som mal v roku 2011 krásnu možnosť pána prezidenta navštíviť na jeho Hrádečku, rozprával mi okrem iného o svojom obrovskom sne. "Vždy som sníval o republike samostatnej, slobodnej, demokratickej, o republike hospodársky prosperujúcej a zároveň sociálne spravodlivej, skrátka o republike ľudskej, ktorá slúži človeku, a preto má nádej, že človek poslúži jej," zapísal som si vtedy. A je veľmi zaujímavé a nanajvýš zrejmé, že pani Zuzanu spája s Havlom aj toto podobenstvo. A potom tiež vzdelanosť, znalosť literatúry a filozofie, ale napríklad aj uznanie pravdy ako absolútneho základu ľudského konania. Tak ako Václav velebil pravdu a lásku, tak Zuzana už ako študentka hltala čínskeho mudrca Lao-cea. Od neho vie, že pravdivé slová nie sú príjemné a tiež že príjemné slová nemusia byť pravdivé. Napokon, jej životné motto predstavuje výrok veľkého vlastenca a generála Miroslava Rastislava Štefánika: "Pravde veriť, pravdu žiť a pravdu brániť." Človeku nemôže nenapadnúť: nemala advokátka a aktivistka za právny štát, spravodlivosť a ekológiu Čaputová o demokratickom štáte podobné predstavy ako Havel, renomovaný dramatik a mysliteľ? A nemá ich obzvlášť dnes ako nová prezidentka Slovenska? Domnievam sa, že taká republika je nepochybne aj víziou charizmatickej a súčasne pôvabnej ženy, ktorej pozitívna aura sa postupne rodila v jej domovskom Pezinku. "Dlho som vôbec zvažovala, nakoniec som sa v januári 2018 k tomuto kroku rozhodla," povedala o svojom vstupe do politiky. "Potom sa navyše stala oná strašná vec, keď zavraždili novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu, archeologičku Martinu Kušnírovú. Táto udalosť zatriasla celým Slovenskom. Ľudia si povedali, že toto sa nesmie opakovať, že sa ako spoločnosť musíme zmeniť k lepšiemu. Chcem sa na tejto zmene podieľať." Pokiaľ by som použil zveličenie, Zuzana ako dobrý človek a slušný občan vyrazí do stretu s mocnými a boja proti zlu, ktorého obrazom nie je len diabol v mafiánskom rúchu (Marián Kočner), ale aj časť slovenskej vrchnosti. Ľuďom postupne svitá, že zodpovednosť za reálne zlosti padá na hlavu nedávneho premiéra a jeho "Ficolandu". Aká je vlastne pani Zuzana? "Dokáže načúvať, má hlboké sociálne cítenie, vie sa vcítiť do roly toho druhého, dokáže ho pochopiť, vie svoj vnem vďaka svojej vzdelanosti analyzovať. Svojimi legislatívnymi znalosťami a skúsenosťami dokáže nájsť riešenia a tie presadzuje a je v tomto konaní veľmi vytrvalá. A spoznal som na vlastné oči jej zmysel pre spravodlivosť aj skutočnosť, že naopak, nespravodlivosť ju ešte viac motivuje," povie mi Marián Šipoš, zástupca primátora Pezinku, ktorý sa s pani Čaputovou podieľal na uzatvorení novej mestskej skládky. Za dlhoročné úsilie bola odmenená prestížnou Goldmanovou environmentálnou cenou a potom prijatá v Bielom dome. A prečo zvíťazila v prezidentských voľbách? "Mala v samotnej kampani veľkú výhodu. Bola presvedčivá a čo hovorila, to si aj myslí. U ďalších kandidátov ľudia zistili, že nevystupujú práve úprimne, že ich prejavy sú trochu hrané. Skrátka, ako ju osobne poznám, taká skutočne bola, tak vystupovala a hovorila. Jednoducho, sa na nič sa nehrala." Zuzanu Čaputovú vnímam tiež ako ženu peknú a vysoko elegantnú, skrátka, progresívnu dámu, ktorá má štýl, ale ona sama nejaké ženské hry nehrá. Dobre vie, že svoje poslanie akejsi slovenskej Erin Brockovich - možno si spomeniete na americký film o aktivistke stvárnenej vtedy ešte menej známou hviezdou Juliou Roberts - naplnila a že teraz ju čaká misia omnoho obsažnejšia a náročnejšia. Pozitívne meniť Slovensko vo fungujúci a spravodlivý štát, čo si prajú aj ľudia tejto krásnej krajiny. "Keď som robila advokátku, bola pre mňa najdôležitejšia služba klientom. Nezaujímalo ma, kto má akú politickú príslušnosť alebo hodnotový svet. Aj teraz sa vnímam tak, že som v službe ľuďom celej krajiny. Prezident však môže byť súčasťou dejov, aby zmeny vôbec nastali. Veľmi som sa pri kampani snažila ľuďom vysvetľovať, bez toho, aby som vzbudzovala plané nádeje a ilúzie, že človek z pozície hlavy štátu nemôže urobiť zázrak a zásadným spôsobom všetko zmeniť. Ale môže byť iniciátorom, motivátorom a spojovateľom ľudí, ktorí si takú zmenu prajú." Významným impulzom je pre slovenskú prezidentku takisto prestížne medzinárodné ocenenie "Európska osobnosť roka" udeľované za mimoriadne úspechy v oblasti politiky, obchodu a inovácií televíziou Euronews a Európskym obchodným summitom. Vážené čitateľky, vážení čitatelia, radi vám predkladáme príbeh pozoruhodnej ženy, ktorá túži zmeniť náš svet. PhDr. Petr Čermák

Existuje dvojí typ duchovní nesvobody, s níž měl i má osobní zkušenost každý obyvatel planety Země. Jedná se o vězení neodpuštění a vězení samospravedlnosti. Jsou to dvě zcela opačné situace. V prvním případě člověku někdo ublížil, a on nedokáže či nechce odpustit; v druhém případě se on sám provinil, a nedokáže poprosit o odpuštění. Kniha objasňuje příčiny takového stavu, těžkosti s tím spojené, ale hlavně ukazuje cestu ven, ke svobodě srdce. Kniha pojednává o důsledcích neodpuštění i neochoty prosit za odpuštění jak v životě jednotlivce, tak i v životě jakéhokoli společenství, církví či národů. Už v prvním vydání před více než dvaceti lety se stala bestsellerem. 5.vydání

Příběh hraběnky BÁTHORYOVÉ, který pravdivě a věrně popsal Jožo Nižnánsky v románu Čachtická paní se odehrává na rozhraní 16. a 17. století a čerpá ze skutečných událostí. Děj je nabitý nejen zajímavými historickými a dobovými fakty, ale je především napínavým až detektivním čtením. Vyvrcholením děje je nekonečná až chorobná touha čachtické paní být za každou cenu krásnou. Tato touha byla příčinou zmaření životů mnoha nevinných a mladých dívek. Bylo jen otázkou času, kdy se tento příběh stane námětem pro filmové zpracování. Této látky se chopil zkušený režisér Juraj Jakubisko ve filmu BÁTHORY. Čtenář na 512 stranách prožije vedle napínavého dobrodružství i nezištnou lásku, nenávist, zradu , zklamání a závist.

Rozsiahla lyricko-dramatická skladba o známej postave našej histórie. Ján Botto ju počas svojho života nestihol dokončiť, našťastie sa rukopisy po Bottovej smrti dostali do rúk jeho najbližšieho priateľa, Pavla Dobšinského…

„Zrejme je to môj najpresvedčivejší román… Podľa mňa som v ňom načrela do najskrytejších zákutí svojej mysle,“ poznačila si do denníka britská spisovatelka Virginia Woolfová po dokončení rukopisu Pani Dallowayová. Kritici aj čitateľská obec sa zhodujú v tom, že kniha, ktorá prvý raz vyšla v roku 1925, je nielen autorkiným prvým majstrovským dielom, ale aj jedným z najvýznamnejších počinov európskej literárnej moderny. Hlavná hrdinka, bohatá Londýnčanka Clarissa Dallowayová, pripravuje večierok pre svojich priateľov. V jej podrobných reflexiách okolitého sveta a v spomienkach sa súčasnosť prelína s minulosťou. V krátkom rozpätí niekoľkých hodín sa pred nami rozvinie celý jej životný príbeh. Strhujúci, novátorský štýl písania postupne odkrýva vnútorný život postáv, ktorých poprepájané osudy sú podobenstvom o tragickom údele človeka v odcudzenom svete.

Nová séria o vojne ruží od obľúbenej autorky historických románov Katarína Aragónska - večná princezná, Druhá Boleynová a Dedičstvo Boleynovcov. Jacquetta Luxemburská, vojvodkyňa z Bedfordu a grófka z Rivers, rozpráva svoj neobyčajný životný príbeh od stretnutia s Janou z Arcu, ktorú väznili na hrade jej strýka cez sobáš s vojvodom z Bedfordu, synom anglického kráľa Henricha IV., až po manželstvo s jej osudovou láskou Richardom Woodvillom, za ktorého sa tajne vydala bez kráľovho zvolenia a mala s ním 14 detí vrátane budúcej kráľovnej Alžbety Woodvillovej. Vďaka rodinným vzťahom Woodvillovci nadobúdajú na kráľovskom dvore vplyvné postavenie aj moc a Jacquetta sa stáva hneď po kráľovnej druhou najvýznamnejšou ženou anglického dvora.

Krásna Emma Bovaryová sníva o veľkej láske, o vzrušujúcich zážitkoch, pritom však vedie otupný život, nudné manželstvo s vidieckym lekárom ju čoraz väčšmi roztrpčuje. Emma sa usiluje vymaniť zo všednosti a uniknúť do sveta snov a ľúbostných dobrodružstiev. No jej snahy o hlboké citové putá a nevšedné zážitky zlyhajú, ich následky sú katastrofálne. Román Pani Bovaryová sa radí nielen medzi najznámejšie diela Gustava Flauberta, ale aj svetovej literatúry 19. storočia. Emma Bovaryová sa stala prototypom rojčivej a nepraktickej ženy. Román vzbudil v čase svojho vydania (1857) veľkú pozornosť, vyvolal početné vášnivé reakcie a mnoho čitateľov aj pobúril, najmä preto, lebo románové postavy neboli štylizované, ale autor ich opísal realisticky. Na motívy knihy vzniklo viacero divadelných, televíznych, rozhlasových aj operných adaptácií.

Niečo sa končí a niečo sa začína. Dieťa Predurčenia, princezná Cirila je centrom minulosti, prítomnosti aj budúcnosti. Veža Lastovičky ju zaviedla do ríše elfov, ktorá by ju chcela zhltnúť. No ona túži len po jednom – nájsť zaklínača Geralta a zachrániť ich spoločný osud aj život, ako ho poznali doteraz. Neúprosný svet ju zocelil, aby sa v tejto chvíli postavila na jeho obranu.

V záverečnom dieli historickej trilógie Andreja Štiavnického sa uzatvárajú dramatické životné osudy obávanej čachtickej pani, grófky Alžbety Báthoryovej, predstaviteľky mocného a bohatého uhorského rodu Bátoriovcov. Cez usilovnú snahu svojho najväčšieho protivníka grófa Fabryho, kardinála Forgáča a ďalších šľachticov i cirkevných hodnostárov sa nikdy nepostavila pred pozemský súd. Skonala krátko potom, čo sa po dvoch únosoch vrátila do podzemného žalára Čachtického hradu.

Môže láska prežiť tajomstvá pochované hlboko v utrápenom srdci? Roxanna Rowanová, nežná Virgínčanka, je odhodlaná vzdorovať divočine amerického pohraničia a dostať sa do vzdialenej pevnosti v Kentucky. Túži znovu sa stretnúť so svojím otcom, ktorý slúži pod plukovníkom Cassiusom McLinnom, a keď zistí, že jej otca zabili na vojenskej výprave, celkom ju to zničí. Bez peňazí a iných možností je nútená zostať v pevnosti. Zatiaľ čo trávi čoraz viac času s prudkým plukovníkom McLinnom, pevnosť doslova bzučí intrigami a narážkami. Podarí sa Roxanne zistiť, kto plukovník v skutočnosti je a čo urobil? Ponorte sa do tohto pôsobivého príbehu o láske, viere a odpustení, odohrávajúceho sa v búrlivom americkom pohraničí v roku 1779. Ohlasy: Svieži a poetický príbeh... prenesie vás na iné miesto a do iného obdobia.-- Jane Kirkpatrick, autorka bestsellerov All Together in One Place a A Flickering Light Laura Frantzová živo a podrobne opisuje krásu života v divom pohraničí, ako aj nebezpečenstvá a problémy, ktoré sú s ním spojené.-- Ann H. Gabhartová, autorka kníh The Outsider and The Seeker Frantzovej písanie sa vyznačuje vnútornou krásou, ktorá vylepšuje každý literárny aspekt jej príbehu od vynikajúceho rozprávačského štýlu a dôkladne prepracovaných postáv po puntičkársky opis historických podrobností a prekvapujúce emocionálne spojenia. [Jej písanie] môže slúžiť ako inšpirácia pre ďalších autorov kresťanských historických románov.--RelzReviews Týmto románom sa Laure Frantzovej podaril vskutku husársky kúsok. Strhujúci príbeh, dynamické postavy a dokonalá historická presnosť prenesú čitateľa do celkom iného obdobia a na celkom iné miesto a pri jeho čítaní presedia celé hodiny na okraji stoličky... Aj keď román má vyše štyristo strán, čitateľ bude po jeho prečítaní túžiť po ďalších slušný úspech u každého autora. ~Libraries Alive Publisher's Weekly: Frantzovej (Plukovníkova dcéra) sa darí šikovne splietať a rozpletať zápletku a hlavné postavy príbehu Roxie a Cass pôsobia veľmi presvedčivo. Posolstvo románu je kresťanské a vykupiteľské, ale nie je príliš zaťažený pietou a ľúbostný príbeh je dosť zmyselný, pravdaže, v medziach kresťanskej beletrie. Frantzová si poctivo urobila aj domácu úlohu z dejepisu: vytvára prostredie, ktoré ukazuje, že ľuďom sa vždy nežilo ľahko... veľmi uspokojivé a prekvapivo subtílne čítanie.

Nežná staropanenská Hadley, mondénna dračica Fife, emancipovaná ambiciózna Martha, starostlivá a obetavá Mary – štyri zákonité manželky Ernesta Hemingwaya, nie iba ženy, tých mal slávny bonviván v živote oveľa viac. Aj o nich sa Naomi Woodová v knihe okrajovo zmieňuje. Nenazeráme len do manželského spolužitia, ale ocitáme sa aj v bohémskom Paríži dvadsiatych rokov, vo vojnovom Madride, v rezidencii na Floride, vo vile na predmestí Havany, v odľahlom Ketchume v štáte Idaho, kde svetoznámy spisovateľ zakončil svoju životnú púť – tam všade nás zavedie autorka, tam všade hľadá odpoveď na základnú otázku: Čo núti Hemingwaya uzatvárať stále nové a nové vzťahy, ako to, že nikdy nie je schopný zaplniť prázdno v srdci, zahnať nepokoj? Štyri manželky – každá iná, a predsa majú niečo spoločné: nesmiernu lásku k Ernestovi. Znášajú jeho vrtochy, pomáhajú mu bojovať s démonom depresie, prekonávať útrapy tvorby. Pani Hemingwayová je fikcia, no autorkin farbistý štýl v nás vyvoláva pocit, že tak nejako to naozaj mohlo byť...

Napínavý príbeh bol napísaný na základe skutočných udalostí. V roku 2012 napadlo na Kysuciach a slovensko-českom pohraničí neuveriteľné množstvo snehu. Mladé dievča sa aj napriek kalamitnej situácii vybralo zo školy v dedine Korňa cez kopce domov. Neskôr už nedokázala pokračovať, no podarilo sa jej zavolať na tiesňovú linku. Dokáže operačná dôstojníčka Hasičského a záchranného zboru v Žiline, Patrícia, zavolať záchranné zložky a pomocou nich nájsť v nehostinnom teréne, v takmer dvojmetrových nánosoch snehu, mraze a strašnom vetre stratenú mladú Mišku? Dramatický dej sa končí nečakaným rozuzlením, pričom dráma vrcholí na úpätí Kysuckých hôr v tom najhoršom možnom počasí. Všetky strasti sú podčiarknuté okolitou mystikou a udalosťami, ktoré už navždy ostanú medzi nebom a zemou. Alebo nie? Roman Kulich sa narodil v Ružomberku (1980), momentálne žije a pôsobí v Žiline. Medzi jeho prvé úspechy patrí vydanie poviedky Júlový večer v časopise Fantázia, ktorú mu uverejnili už ako šestnásťročnému. To ho povzbudilo k cieľavedomejšiemu písaniu a zopár poviedok mu neskôr vyšlo aj v rôznych zborníkoch. Debutoval románom Požierač (2014), ktorý vydalo vydavateľstvo PT Marenčin. Vyrozprával v ňom príbeh sériového vraha, ktorý vyčíňal práve v oblasti jeho terajšieho bydliska, v Žiline a okolí. Trilery s nádychom mystiky sa snaží zasadiť tak do mestských lokalít, ako aj do nádhernej, no tajuplnej prírody. Pod hlavičkou tohto vydavateľstva mu vyšli ešte dva romány – Dr. Weiss (2015) a jeho zatiaľ posledný triler Prekliatie (2016).

LJUDMILA MICHAJLOVNA PAVLIČENKOVÁ (1916–1974) byla jednou z nejúspěšnějších a nejobávanějších žen odstřelovaček všech dob. Když Hitler v červnu 1941 zahájil operaci Barbarossa, opustila univerzitní studia a vstoupila do Rudé armády. Odmítla nabídku stát se zdravotní sestrou, namísto toho narukovala k pěchotě a brzy se zařadila mezi elitu sovětských odstřelovačů. Během jediného roku dosáhla 309 potvrzených zásahů, včetně 29 zabitých nepřátelských odstřelovačů. Její úsilí z ní učinilo nejen postrach německých vojáků, ale i klíčovou postavu válečného úsilí Sovětského svazu. V roce 1942 se na Stalinův osobní příkaz vydala coby členka sovětské delegace na turné po zemích západních Spojenců. Navštívila Kanadu, Velkou Británii a především Spojené státy. Právě americký tisk ji překřtil na „Paní smrt“. Během veřejných vystoupení se vyjadřovala k tématu genderové rovnosti v Rudé armádě a apelovala na přímé zapojení Spojených států do války v Evropě. Slavný folkový zpěvák Woody Guthrie o ní napsal píseň, byla váženým hostem v Bílém domě a navázala trvalé přátelství s Eleanor Rooseveltovou… O tom všem s velkou otevřeností vypráví v rozsáhlých vzpomínkách, které i přes svůj silně vlastenecký duch patří do zlatého fondu odstřelovačské literatury.