Slováci v prvej ČSR • Geografia, symboly, sviatky • Jozef Tiso • Politické elity • Vznik Slovenského štátu • Slovenské vlády • Ekonomika • Vojny s Maďarskom a Poľskom • Zahraničná politika • Kultúra a propaganda • Hlinkova slovenská ľudová strana • Holokaust • Nemci na Slovensku • Armáda • Domáci odboj • Každodenný život • Vojna proti ZSSR • Hlinkova garda • Šport a telovýchova • Cirkev a štát • Slovenské národné povstanie • Posledné mesiace prvej Slovenskej republiky • Alexander Mach • Oslobodenie • Retribúcia Obdobie Slovenského štátu dodnes vzbudzuje kontroverzie. Desiatky priložených artefaktov prinášajú fascinujúci pohľad na temné i svetlejšie momenty slovenskej histórie počas druhej svetovej vojny.

Období Slovenského státu vzbuzuje kontroverze dodnes. Desítky přiložených artefaktů přinášejí fascinující pohled na temné i světlejší momenty slovenské historie za druhé světové války.

Najnovšia publikácia Historického ústavu SAV Slovenský štát 1939 – 1945: predstavy a realita sa venuje politickým, hospodárskym, spoločenským otázkam a zahraničnopolitickým súvislostiam jedného z najkontroverznejších období našich moderných dejín. Hoci od vzniku prvej Slovenskej republiky uplynulo už viac ako sedemdesiatpäť rokov, jej historická reflexia odborníkmi historikmi i vnímanie širšou verejnosťou je pretrvávajúco poznačená protichodnými až krajnými názormi, oscilujúcimi medzi adoráciou a démonizáciou.

Spoločensko-kritický román Demokrati (1934 – 1938) je najrozsiahlejšia próza spisovateľa, básnika a prekladateľa Janka Jesenského. Na príbehu nerovného ľúbostného vzťahu medzi mladým okresným úradníkom doktorom Landíkom a kuchárkou Hankou autor zobrazuje spoločenské vzťahy a politickú situáciu v malom slovenskom meste tridsiatych rokov 20. storočia.

Dobroslav Chrobák (1907 – 1951) bol slovenský prozaik, esejista, kultúrny publicista a literárny kritik.
Vyštudoval České vysoké učení technické v Prahe.

Prvé komplexné spracovanie straníckych aktivít, politického programu a odbojovej činnosti sociálnych demokratov na Slovensku v rokoch II. svetovej vojny. Zachytáva politicko-spoločenskú situáciu v čase rozpadu československého štátu, začiatky sociálnodemokratického odboja po vzniku Slovenského štátu, vzťahy s komunistickým a občiansko-demokratickým odbojom, ako aj podiel a zapojenie sa sociálnych demokratov v Slovenskom národnom povstaní.

Viktor Tegelhoff bol najväčším hráčskym symbolom zlatej povojnovej éry Š.K. Bratislava a v tomto období patril medzi najlepších hráčov v celej Európe. S futbalom začínal v rodnom meste Ružomberok, kde sa už v dorasteneckom veku vypracoval na lídra seniorského mužstva.

Dielo s výsostne faleristickou problematikou zaoberajúce sa predovšetkým vývinom vyznamenaní vojnovej Slovenskej republiky. Ťažisko práce predstavujú nositeľné a neprenosné vyznamenania z obdobia prvej slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945.

Holokaust predstavuje špeciálny typ genocídy, keď sa štát (nacistické Nemecko) rozhodol vyvraždiť židovskú komunitu v Európe, nahľadiac na "nebezpečnosť" tejto komunity pre majoritné obyvateľstvo. Židia však boli deportovaní a vraždení aj zo štátov, ktoré boli spojencami, satelitmi či nacistickým Nemeckom obsadenými územiami.

Kniha približuje najzložitejšie obdobie v živote Gustáva Husáka, ktoré začalo jeho zatknutím vo februári 1951 a skončilo sa až po vyše deväťročnej „Kalvárii“ prepustením na slobodu. Husákovo zatknutie a odsúdenie malo širšie príčiny.

Spomienku na holokaust nemožno obmedziť na formálnu sondu do nie tak dávnej minulosti. Pochopenie jeho následkov vyžaduje nielen poznať osudy, počty a mená zavraždených.

Ambíciou monografie je ponúknuť záujemcom komplexné a systematické právnohistorické spracovanie problematiky retribúcie na Slovensku s dôrazom na činnosť Národného súdu v Bratislave ako najvýznamnejšieho slovenského retribučného súdu v rokoch 1945 až 1947. Ide doteraz o prvé takto komplexné spracovanie.

Sformovanie a sedemročná existencia domobrany v rámci Armády Slovenskej republiky v rokoch 1995 - 2002 je takmer neznámou kapitolou v živote slovenskej armády na konci 20. a na začiatku 21. storočia. Jej vznik pritom nebol náhodný a nebol ani vynútený miestnymi politickými silami.

František Mikloško (1947) sa narodil v Nitre, kde v roku 1966 ukončil Strednú priemyselnú školu stavebnú. V roku 1971absolvoval v Bratislave Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského, odbor matematika.

Demokrati vyšli pred deväťdesiatimi rokmi, a keď budete tento impozantný román počúvať, zistíte, že sa u nás zmenilo vlastne strašne málo. Sme rovnako smiešni, drzí, domýšľaví, naivní a impulzívni ako naši starí otcovia za prvej republiky.

Práca, ktorá vznikla na základe dlhodobého poctivého výskumu v švajčiarskych archívoch, prináša objektívnu analýzu vzťahov a záujmov, ktoré politicky a hospodársky spájali Švajčiarsko a Slovensko v predmetnom období. Po stručnom prehľade dejín Slovenska v rokoch 1918 – 1945 autor opisuje nadviazanie a prerušenie diplomatických vzťahov medzi oboma štátmi, sleduje humanitárnu intervenciu Švajčiarska v prospech perzekvovaných Židov a rozoberá dôležitosť obchodných kontaktov v štruktúre politických a diplomatických vzťahov.

František Švantner (1912 – 1950) sa narodil a vyrastal na Horehroní, ktorého príroda mala významný vplyv na jeho literárnu tvorbu. Ako učiteľ slovenčiny, dejepisu a zemepisu pôsobil postupne vo viacerých slovenských mestách a obciach (Mýto pod Ďumbierom, Podbrezová, Nová Baňa či Hronský Beňadik). V roku 1944 sa stal účastníkom Slovenského národného povstania, kde treba hľadať pôvod silnej prítomnosti tém vojny a smrti v jeho dielach.

1918: Vůdcové zmeškali převrat 1939: Konec nejen republiky 1945: Rozkaz pro Pattona: Prahu nesmíte osvobodit! 1948: Příliš snadné „únorové vítězství“ 1968: Tankový export ideologie 1989: Komunisté utekli od moci 1992: Rozvod proti vlastní vůli? Dějinné souvislosti přelomových epoch našeho státu v sugestivním podání renomovaného publicisty! V populárně naučné knize jsou detailně popsány události, které v životě republiky znamenaly výrazné změny.

Spomienky básnika, prekladateľa, člena skupiny nadrealistov Vladimíra Reisela (1919 – 2007) na ľudí, literárne, spoločenské a politické okolnosti, ktoré utvárali jeho život. Už na gymnáziu publikoval svoje básne.

Boris Gašpar (1930 – 2015), syn známeho slovenského spisovateľa a verejného činovníka Tida Jozefa Gašpara, sa po roku 1945 ocitol na zozname nepriateľov ľudovodemokratického režimu. Vo svojich spomienkach sa sporadicky vracia aj k zážitkom z roku 1945, počas evakuácie verejných a kultúrnych predstaviteľov Slovenskej republikydo Rakúska, ktoré čitateľovi sprostredkúva očami15-ročného chlapca, ako aj k svojim študentským skúsenostiam so všadeprítomnou Štátnou bezpečnosťou.