Výber z próz Boženy Slančíkovej Timravy predstavuje jej tvorbu predovšetkým z aspektu, ktorý by čitatelia u tejto ku „klasikom“ zaradenej autorky možno ani nečakali – a síce rôzne podoby lásky a jej prežívania. Či už je to zničujúca láska k mužovi, láska tragicky nenaplnená, láska materinská, synovská či egoisticky vypočítavá, Timravino podanie zakaždým presahujeopatrné dobové konvencie.

Esejistka a poetka Dana Podracká zostavila publikáciu venovanú najvýraznejšej slovenskej prozaičke Božene Slančíkovej Timrave (1867 – 1951), ktorej 150. výročie narodenia si tento rok pripomíname. Z úryvkov jej diel a korešpondencie sa pokúsila vytvoriť plastický obraz autorky, ktorej „spoločnicou bola po celý tvorivý život samota – tá vonkajšia i tá vnútorná“ (A. Matuška). Timravina existencia je aj plná duchovnej driny.

Tri vojnové novely (Hrdinovia – V čas vojny – Záplava) patria do posledného obdobia tvorby autorky a každá z noviel V čas vojny (1917), Hrdinovia (1918) a Záplava (1938) predstavovala v čase svojho prvého vydania novátorský autorský príspevok k vojnovej a protivojnovej téme v slovenskej literatúre. Timravine novely vychádzali v rozličných vydaniach.