Nový Grossmanov román je rodinnou drámou - príbehom troch generácií silných žien. Temné udalosti z minulosti otrávili ich vzájomné vzťahy a zaviedli ich neúprosne späť.

Ak existuje niečo, čo preveruje ozajstnosť ľudského života, potom je to utrpenie. A ak existuje niečo, čo život znehodnocuje, potom je to utrpenie, ktoré človek spôsobuje iným.

Svet postihla pohroma, keď sa doň prestali rodiť dievčatá. Celých dlhých päťdesiat rokov sa ľudia snažia prísť na to, čo je za tým.

Svetoznámy biológ Paul Nurse zasvätil kariéru odkrývaniu tajomstiev bunkového života. V knihe Čo je život? sa podujal na neľahkú úlohu vysvetliť, čo znamená byť nažive spôsobom, aby tomu porozumel každý čitateľ.

Svet starovekých Grékov, bojovných Achájcov zažíva svoj najväčší rozkvet. Achájci ovládajú Stredomorie, ostrovy ipevninskú časť Grécka.

Román napísaný na základe skutočných udalostí sa odohráva v rokoch 1860 až 1944 v Poluvsí, ktoré je dnes časťou Rajeckých Teplíc. Rozpráva príbeh rodiny naprieč generáciami tak, ako sa skutočne stal: bez prikrášlenia, bez zjemnenia, s drsnosťou dedinského prostredia, ale aj s vľúdnosťou obyčajného človeka.

Narcis a Goldmund bolo za života autora jeho najčítanejšie a najviac vydávané dielo. Vyšlo prvý raz v roku 1930 a prinieslo mu nielen chválu kritiky, ale aj tú najväčšiu čitateľskú popularitu.

Libor je slušný chlapec z dobrej rodiny, ale keď vyrastie, aj on bude musieť z niečoho živiť svoju rodinu. Dospelým sa stáva v 90. rokoch, keď je peňazí dosť.

Román Spreneverené nebo vznikol vo veľmi krátkom časovom období mája až júna roku 1939, teda v pochmúrnej atmosfére všadeprítomnej hrozby nacizmu. Franz Werfel spracoval skutočný životný „príbeh slúžky“ – ako znie aj podtitul knihy – kuchárky Agnes Hvizdovej, ktorá pracovala v domácnosti hudobného skladateľa Gustava Mahlera.

Druhá kronika Avonlea prináša ďalšiu sériu, tentoraz skôr smutných, dojímavých či dramatických poviedok zo života obyvateľov Avonlea a okolitých obcí na Ostrove princa Eduarda v Kanade. Montgomeryovej čitateľov neprekvapí, že sa v nej stretnú so širokou plejádou rozmanitých postáv každého veku, rozličného spoločenského postavenia, v zložitých, často až osudových situáciách.

Úžasný príbeh citového vzplanutia medzi mladým mužom a zrelou ženou, ktorá mu ukáže iný pohľad na zmysel života. Kniha, v ktorej kľúčovú úlohu zohráva rozprávačova prvá láska – literatúra.

Karim žije so svojim indickým otcom a anglickou matkou na londýnskom predmestí. Roky jeho dospievania zmení otcova premena zo sivého úradníka na „budhu z predmestia“, ktorý si opantá skupinku ľudí veriacich, že jeho východná múdrosť nie je len zásterka a spôsob, ako sa vymaniť z nudného života.

Nedeľa radosti je pravdepodobne najintímnejším textom zo všetkých doterajších próz Rastislava Puchalu. Na relatívne subtílnom príbehu, ktorého veľká časť sa odohráva v psychiatrickej klinike niekde v nemenovanom slovenskom meste, sa vysporadúva s témou utrpenia, jeho zmyslu a jeho miesta v živote človeka.

Román s ľahkými autobiografickými črtami, je príbehom dvadsaťjedenročnej študentky literatúry, Dorte Hansenovej, a odohráva sa na sklonku 80-tych rokov 20-teho storočia akoby na ceste medzi provinciou, kde prechodne obýva maličký prenajatý byt a Kodaňou, kde študuje na univezite, či skôr sa tak tvári. Hlavná postava približuje svoj život prostredníctvom detailov, skrze naoko zbytočné každodenné jednotlivosti, ktoré však o nej prezrádzajú všetko potrebné.

Na prelome tisícročí bol Adrian Hong tichým študentom Yalovej univerzity, ktorý hľadal svoje miesto vo svete. Po tom, čo si prečítal desivú správu o živote v Severnej Kórei, Uvedomil si, že našiel zmysel existencie, ktorý sa ohlasoval tak naliehavo, že bol rozhodnutý venovať mu aj svoj život.

Láska je naša najväčšia inšpirácia. O láske sa hovorí, spieva, píše.

Aj v pokračovaní je Ken Follett majstrom napínavého štýlu, ktorý čitateľa hneď strhne.
Po dvesto rokoch, ktoré uplynuli od smrti grófa zo Shiringu, sa čitateľ znovu vracia do Kingsbridgea, z ktorého sa stalo prosperujúce a významné mesto.

Ešte donedávna sa inteligenčný kvocient považoval za záruku akademického a profesionálneho úspechu. V posledných desaťročiach však výskum poukázal na iné schopnosti a zručnosti, ktoré človek potrebuje pre úspech v živote i v práci.

Poprava Vladislava Vančury evidentně splnila to, co od ní nacističtí představitelé očekávali. V české společnosti vyvolala zděšení a strach.